roj -a m.
1. veľké množstvo lietavého hmyzu: r. múch, komárov; včel. časť včelstva, kt. sa oddelí ako nová rodina: prirodzený, umelý r.
2. expr. (pohybujúca sa) skupina ľudí al. vecí: r. detí; r. lietadiel
roj roja pl. N roje m.
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)
roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek
2. p. kopa 2
roj, -a m.
1. veľké množstvo lietavého hmyzu, chumáč: r. včiel, včelí r., r. múch; r. komárov, sršňov; r. motýľov (Fig.);
včel. časť včelstva, ktoré sa s rojovou matkou vyrojí z úľa a usadí sa ako nová včelia rodina: prirodzený, panenský, umelý r.;
zool. (u mravcov) hromadný výlet z mraveniska pri párení;
pren. veľké množstvo niečoho: r. (dotieravých) myšlienok, spomienok; Citov roj po jasných ňadrách rozletel sa. (Sládk.)
2. expr. väčšie množstvo ľudí al. vecí, skupina, hlúčok, dav, zástup: r. detí (Ráz.-Mart.); r. chlapcov (Al.); roj chichotajúcich sa dievčat (Skal.); Nehľadaj samotu a vdruž sa do roja junákov. (Hor.) Otca mám, bratov celý roj. (Sládk.) Hľadí naň roj jabĺk bucľatých. (Hviezd.) Mien to čudný roj! (Ráz.-Mart.);
voj. najmenší organizovaný vojenský útvar: veliteľský r., guľometný r.; let. stíhací r. skupina lietadiel (obyč. tri) letiacich v tvare šípky;
geol. zhluk žíl vyvretých hornín vychádzajúcich z magmatického ohniska;
šport. skupina útočiacich hráčov pri rugby;
3. zried. ruch, haravara, trma-vrma: Na mňa ste si nikdy nespomenuli? Kdeže by v tom roji, v ktorom ste stále boli, pomyslieť na biedneho inžinierika. (Jégé);
rojový príd.: včel. r-á matka; r. pud; r. chumáč roj
rôj p. roj
roj [roj, rôj] m veľké množstvo lietavého hmyzu (obyč. včiel): wyleti-li komv roy z geho dworu k geho susedowi, tedy ten sused gest blyz k tiem wczelam, nez onen, czo po nich gde (ŽK 1473); item wčyel starych ulow neb pniow dewet, rogow tohoročnych gedenast (TRENČÍN 1646); wčely každj rok ruog yako nowu osadu wipusstagj (KoB 1666); examen: rog wčelnj neb srssnowý (WU 1750); od ruoja d 10, gine tagne dawky any dary nedawame (Z. SLATINA 1770); s toho roga panenskeho wezmi wosku a zawrtag krawe do roha (HK 18. st) F. prichádzať ako r. včeličiek ku komu začať sa hrnúť k niekomu: prichazite ke mne (kňazovi) jako roj včeliček, ktere byli vyleteli z ula sveho (SJ 18. st); -ový príd: stridor examinis: royowé wrždenj (KS 1763); ad examen apum pertinens: rogowý (PD 18. st); -ek, -eček dem: examen apum: rogek, rogeček (PD 18. st)