Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roh -u m.

1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niekt. cicavcov: kravský, kozí r.

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu: zool. r. nosorožca; anat. r-y miechy

3. hovor. rohovina: gombíky z r-u

4. lesný r. plechový dychový hud. nástroj so záklopkami

5. ostrá časť predmetu tvorená jeho hranami al. okrajmi: r. stola, výkresu, šatky

6. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: stáť na r-u ulice, schovať sa za r-om

7. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, kút: r. izby, dvora

8. hovor. rohový kop, hod: kopať r.

● expr.: tma ako v r-u veľmi; narástli mu r-y, rožky spyšnel; pejor. pristane mu to ako svini r-y vôbec mu to nepristane;

rohový príd.

1. k 3, 6 – 8: r. gombík, r-á črienka noža; r. dom; r-á lavica; šport. r. kop, hod kt. zahráva útočiace družstvo z rohu ihriska

2. rohovitý (význ. 2): r-á strelka spodná časť kopyta

roh¹, -u (zried. i -a) m.

1. tvrdý, obyč. dutý výbežok rozličnej podoby, vyrastajúci na čele niektorých cicavcov a na nosovej kosti nosorožcov: volský, volí, kravský, baraní, kozí r.; rovný, krivý, zahnutý r.; Rysuli už jedenásta obrúčka zakladala sa na rohoch. (Taj.) Vola lapajú za rohy a človeka za slovo. (Kal.); pren. expr. Ondro nemal ani roha na odovzdanie (Heč.) ani jeden kus dobytka.

● hovor. tvrdý ako r., stvrdnúť, zamrznúť ako r. veľmi; expr. tma ako v rohu úplná; hovor. expr. narástli mu r-y spyšnel, stal sa neprimerane sebavedomým; mať r-y veľa si o sebe myslieť; ukázať (svoje) r-y ukázať sa v pravom svetle, v pravej podobe; dvíhať r-y prejavovať sebavedomie, stavať sa sebavedomým, pyšným; hovor. posmeš. pristane mu to ako svini rohy vôbec mu to nesvedčí, nepristane; oblámať, zlámať niekomu r-y skrotiť niekoho; hovor. zried. nastaviť niekomu r-y klamať, podvádzať (manžela);

2. primitívny nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: lovecký, pastiersky r.; Pastierik koziar trúbil na roh. (Fel.) Z volského rohu hučí i do uličky. (Ráz.); hud. lesný, anglický r. a) koncertný plechový hudobný nástroj; b) druh organového registra;

3. zastar. nádoba majúca podobu rohu: Z plného roha medovinu pili. (Vaj.)

● r. hojnosti prameň, žriedlo, symbol hojnosti: Peniaze sa sypali ako z rohu hojnosti. (Vaj.)

4. predmet pripomínajúci svojím tvarom roh: Držal v dlani drevený roh pluha (Gab.) držadlo na pluhu, kľaču. Hodil mu kameň do hlavy, že mu hneď roh navrel. (Šolt.); pren. bás. Na rohu mesiaca si večer vytrubuje. (Rúf.); anat. r-y miechy výbežky šedej hmoty, ktoré sa objavia pri priečnom reze miechy;

5. neodb. rohovina: kopytný r.; Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný (kôň) bosý, že si roh rozrazí (Jégé) kopyto.

6. nár. (obyč. v mn. č) dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď: Vybrali z nich (z hŕb dreva) niekoľko menších rohov, ktoré bolo ľahšie popíliť. (Jégé) Nosili na pleci menšie i väčšie rohy dreva. (Kuk.)

roh², -u m.

1. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: r. výkresu, r. knihy, r. stola; r-y vreca, šatky, zástery; r. novín, r. škatule; rohy šlabikára (Skal.); Rohy krížnych a tylových ručníkov nik nevyšil tak krásne. (Zgur.);

geom. bod, v ktorom sa zbiehajú, stýkajú dve strany mnohouholníka al. hrany mnohostena, mnohohranu, vrchol: r. trojuholníka, r. kocky, kvádra;

2. nárožie: r. domu, r. ulice; zastať na r-u, postaviť sa na r. (ulice); r. humna (Jégé); Štebotali (Samo a Zuzka) za rohom. (Taj.) Vietor hvízdal o rohy kaštieľa. (Vaj.) Poľan zabočil rovno do hostinca na rohu námestia. (Fr. Kráľ)

● hovor. expr.: (zastaviť sa, stretnúť niekoho ap.) na každom r-u všade; veľmi často; zahnúť za r. ujsť, stratiť sa, zmiznúť;

3. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: r. izby; r. povaly (Ondr.); V pravom rohu medzi oblokmi (bol) stolík. (Taj.) Vo dvoch rohoch a pri stene s oblokmi tiesnil sa nábytok domácich. (Tat.); r. dvora (Karv.); r. ihriska (Gab.); Zastal ako prikovaný na rohu jačmeniska. (Skal.); šport. pravý, ľavý (horný, spodný) r. (brány);

4. šport. slang. rohový kop (vo futbale); rohový hod (napr. v basketbale)

(jeden) roh; (bez) rohu; (k) rohu; (vidím) roh; (hej) roh!; (o) rohu; (s) rohom;

(štyri) rohy; (bez) rohov; (k) rohom; (vidím) rohy; (hej) rohy!; (o) rohoch; (s) rohmi;

roh m
1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niektorých cicavcov: hlídala sem kozlátka tam medzi horami, kdež byla pastva sladká, trgali rohami asl 1603–04; patalis bos: ssyrokych welikych rohúw wúl ks 1763; bugak, ktery widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge wp 1768; gestli rohi ťelatum z rospussťenim woskom obleges, mwožeš takowe, gako se ti libi, pokrutit pr 18. st; pren wiceg prislussy, abi sme sobe nochti a rohi perchliwosti a hnewu odrubali ms 1758 aby sme sa zbavili hnevu a prchkosti
o foenograecum: božj tráwa, bylina s capowyma rohami ks 1763 bot senovka grécka Trigonella foenum-graecum
• corneolus: twrdý ako roh wu 1750 veľmi; camurus: nakryweny gako wolowé rohi ks 1763 veľmi krivý; sluší ako pre svine r-y pre koho vôbec nepristane, je neprimeraný, nevhodný: vi štekáťe, bučíťe a ručíťe, že pre mníški prám tak sluší breviár jako pre sviňe rohi br 1785; vyvyšovať r., vystavovať r-y prejavovať sebavedomie, stávať sa sebavedomým, pyšným: kolikrate gsem tebe do ucha sseptalo: Newiwissug rohu sk 1697; ne proto ťa postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi gv 1755; zraziť r-y komu, zlámať pyšný r. komu, oblamovať r-y komu skrotiť niekoho: teto rohy aby Buh tymto pissnym ženam zrazil, dopausstj na ne častokrate hrozne a strassliwe pady sp 1696; zato zlé szpadnu nyeprátzelyi, alye mi hore vsztanyem, jich pisni Lučency z Giskrem nesstastne boguge, wssak Giskrowy hnet w tom rohy oblamuge mvp 18. st; mať seno v rohu byť hlúpy: Micimus muž kusawičny zeptawan gest, proč by Crasta s toho nekarhal, odpowedel: Nečinim, nebo Crastus seno w rohu ma mc 18. st
2. plný zrohovatený výrastok na hlave niektorých zvierat, paroh: swietnik z ielenih rohuw bánovce n. b. 1663; wezmy polnieg rutky, citronowych kuorek, napilowaneho gelenjho rohu, každeho pol druha lotha, toto wssecko nadrobno utlč rt 17. st; yelen z rohámi ozbrogeny dospeleho weku žhrebcúw prewissuge pt 1778; proti zradniku koňe dawag mu prach z rohu losa užiti pr 18. st
• gelena po rohách, medweda po nohách snadno poznatj mužeš bv 1652 každý živý tvor má svoj charakteristický znak; vtáka poznáš po perí a človeka po reči
3. predmet podobný rohu, rohovitého tvaru: (diabol) mal čriewicze, klobuk na roch krupina 1741; stiva: pluhowé nohi, rohj ks 1763; mesýc ponjžil swé rohy pod twé neyswetegssé nohy uv 1763; gsau y gine nemoce wčelnj, totižto rohy, když gistá gakoby kostečka na čelu wčelám narostne go 1792
4. rohovina na kopyte; kopyto: tito veczj rozpust na landriku a mast konyom rohj rn 17.–18. st; angula: kopito, roh ap 1769; kup pokrutinu lnenu, wlos gi v otcet, obwazug mu (koňovi) nohi tu pokrutinu, nabigeg mu do rohu, tak ho wihogiss rg 18. st
5. hudobný nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: cornu: roh, rohowá trúba ks 1763; tri tónowé nasledowali z rohúw náramnite skrútenych gak z trúb zwučyce pt 1778; trombita: roh ml 1779; začali diabli strassne ručaty, skripaty, na rohach trubity a wručaty mik 18. st
• trúbiť do jedného r-u držať spolu, mať rovnaký názor na niečo: gakož lutheryáni a ginj gednohrjssnj až do dnessnjho dne w té wěcy s husyty do gednoho rohu trubj fp 1744
6. nádoba z rohu: komu dobitek mre, wezmy kaffru, pryčin pepre, hrebycžku, galganu wsip do rohu krawskeho čisteho a zamass woskem zwrchu a zakopeg w siny w čistem kute lr1 17. st; komu dobitek dochne, odpil kus rohu kterehokolwek dobitka a do toho rohu nasyp rtudy (!) a temianu a zapraw woskom a pod prach zakopag rg 18. st; pren ty sám (Pane) gsy má čest, má chwála, má sýla, ty gsy roh spasenj mého we wssech cestách mých mps 1777 zdroj
7. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: odtud zas gest chotar dobransky na roh skaly t. teplá 1634; hamrik bez gedneho rohu bystrička 1725; rohi s ňeho (oltára) wytrhat se budu kb 1757; dextrum cornu: prawy roh húffu; cornua antennarum: plachtowé rohi stržňúw ks 1763; množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal br 1785
8. dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď, trám na krov: kterému panu zemanowy a compossessorowy potreba ukázala, ma sy rohou, lat narubat a na swu wlasny potrebu obratyt liptov 1716; w den deutralny gako swedok sem do Neczpal pre humjence kupene prissel a pokrou, lati a rohi z takoweho snal necpaly 1743; rohy a desky z harmanskej pile do Bistriczy wozime šalková 1770
9. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: dom pri uliczky lazobneg na rohu ležiczy, meczi temiže prateli aestimowan a becželowan gest na sseststo zlatych krupina 1651; wrby bily na placy d. impendentis, s kterych na rohu gedna bila won s plota záturčie 1677; zdegssi obiwatele uznawagu, že nenassli wicze len toliko sstiry aneb piet snopkow, ay to na prechodysscžy aneb na rohu t. turná 1715
10. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: angulus: kút, uhel, roh; diagonica linea: czára aneb linea od rohu, do roha ks 1763; množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal br 1785
P tpn Rohov rohov 1471 vso;
-ový príd k 1: pripravený, zhotovený z rohu, súvisiaci s rohom: žadna robota gombarska nebila prinassana, gakožto cynowe gomby, rohowe, mosaczne aneb ssnury pomimo yarmoku liptov 1686; corneus: rohowy wu 1750; pecten corneus: rohowy hreben; tuba: trúba, rohowá trúba ks 1763; mast rohowa takto se strogi rg 18. st prospewugte Pánu na hárffe, na trúbach z hlasem trúbi rohowég blr 18. st k 8: item za tri rohowe kliny per den 1 1/2 facit 4 1/2 den; platil sem Misskowi Kowaczowi od roboti na sspital rohowe klincze na stare muri 5 flor 20 den zvolen 1637;
-ové s odmena pri dobrom predaji rožného dobytka: rohove od krav hofferskych fl 6 d 25 orava 1625 u2