Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roh -u m.

1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niekt. cicavcov: kravský, kozí r.

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu: zool. r. nosorožca; anat. r-y miechy

3. hovor. rohovina: gombíky z r-u

4. lesný r. plechový dychový hud. nástroj so záklopkami

5. ostrá časť predmetu tvorená jeho hranami al. okrajmi: r. stola, výkresu, šatky

6. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: stáť na r-u ulice, schovať sa za r-om

7. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, kút: r. izby, dvora

8. hovor. rohový kop, hod: kopať r.

● expr.: tma ako v r-u veľmi; narástli mu r-y, rožky spyšnel; pejor. pristane mu to ako svini r-y vôbec mu to nepristane;

rohový príd.

1. k 3, 6 – 8: r. gombík, r-á črienka noža; r. dom; r-á lavica; šport. r. kop, hod kt. zahráva útočiace družstvo z rohu ihriska

2. rohovitý (význ. 2): r-á strelka spodná časť kopyta

roh ‑u m.; rohový

roh rohu pl. N rohy I rohmi/rohami m.

---

---

---

---

roh¹, -u (zried. i -a) m.

1. tvrdý, obyč. dutý výbežok rozličnej podoby, vyrastajúci na čele niektorých cicavcov a na nosovej kosti nosorožcov: volský, volí, kravský, baraní, kozí r.; rovný, krivý, zahnutý r.; Rysuli už jedenásta obrúčka zakladala sa na rohoch. (Taj.) Vola lapajú za rohy a človeka za slovo. (Kal.); pren. expr. Ondro nemal ani roha na odovzdanie (Heč.) ani jeden kus dobytka.

● hovor. tvrdý ako r., stvrdnúť, zamrznúť ako r. veľmi; expr. tma ako v rohu úplná; hovor. expr. narástli mu r-y spyšnel, stal sa neprimerane sebavedomým; mať r-y veľa si o sebe myslieť; ukázať (svoje) r-y ukázať sa v pravom svetle, v pravej podobe; dvíhať r-y prejavovať sebavedomie, stavať sa sebavedomým, pyšným; hovor. posmeš. pristane mu to ako svini rohy vôbec mu to nesvedčí, nepristane; oblámať, zlámať niekomu r-y skrotiť niekoho; hovor. zried. nastaviť niekomu r-y klamať, podvádzať (manžela);

2. primitívny nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: lovecký, pastiersky r.; Pastierik koziar trúbil na roh. (Fel.) Z volského rohu hučí i do uličky. (Ráz.); hud. lesný, anglický r. a) koncertný plechový hudobný nástroj; b) druh organového registra;

3. zastar. nádoba majúca podobu rohu: Z plného roha medovinu pili. (Vaj.)

● r. hojnosti prameň, žriedlo, symbol hojnosti: Peniaze sa sypali ako z rohu hojnosti. (Vaj.)

4. predmet pripomínajúci svojím tvarom roh: Držal v dlani drevený roh pluha (Gab.) držadlo na pluhu, kľaču. Hodil mu kameň do hlavy, že mu hneď roh navrel. (Šolt.); pren. bás. Na rohu mesiaca si večer vytrubuje. (Rúf.); anat. r-y miechy výbežky šedej hmoty, ktoré sa objavia pri priečnom reze miechy;

5. neodb. rohovina: kopytný r.; Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný (kôň) bosý, že si roh rozrazí (Jégé) kopyto.

6. nár. (obyč. v mn. č) dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď: Vybrali z nich (z hŕb dreva) niekoľko menších rohov, ktoré bolo ľahšie popíliť. (Jégé) Nosili na pleci menšie i väčšie rohy dreva. (Kuk.)

roh², -u m.

1. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: r. výkresu, r. knihy, r. stola; r-y vreca, šatky, zástery; r. novín, r. škatule; rohy šlabikára (Skal.); Rohy krížnych a tylových ručníkov nik nevyšil tak krásne. (Zgur.);

geom. bod, v ktorom sa zbiehajú, stýkajú dve strany mnohouholníka al. hrany mnohostena, mnohohranu, vrchol: r. trojuholníka, r. kocky, kvádra;

2. nárožie: r. domu, r. ulice; zastať na r-u, postaviť sa na r. (ulice); r. humna (Jégé); Štebotali (Samo a Zuzka) za rohom. (Taj.) Vietor hvízdal o rohy kaštieľa. (Vaj.) Poľan zabočil rovno do hostinca na rohu námestia. (Fr. Kráľ)

● hovor. expr.: (zastaviť sa, stretnúť niekoho ap.) na každom r-u všade; veľmi často; zahnúť za r. ujsť, stratiť sa, zmiznúť;

3. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: r. izby; r. povaly (Ondr.); V pravom rohu medzi oblokmi (bol) stolík. (Taj.) Vo dvoch rohoch a pri stene s oblokmi tiesnil sa nábytok domácich. (Tat.); r. dvora (Karv.); r. ihriska (Gab.); Zastal ako prikovaný na rohu jačmeniska. (Skal.); šport. pravý, ľavý (horný, spodný) r. (brány);

4. šport. slang. rohový kop (vo futbale); rohový hod (napr. v basketbale)

roh m
1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niektorých cicavcov: hlídala sem kozlátka tam medzi horami, kdež byla pastva sladká, trgali rohami (ASL 1603-04); patalis bos: ssyrokych welikych rohúw wúl (KS 1763); bugak, ktery widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge (WP 1768); gestli rohi ťelatum z rospussťenim woskom obleges, mwožeš takowe, gako se ti libi, pokrutit (PR 18. st);
x. pren wiceg prislussy, abi sme sobe nochti a rohi perchliwosti a hnewu odrubali (MS 1758) aby sme sa zbavili hnevu a prchkosti
L. foenograecum: božj tráwa, bylina s capowyma rohami (KS 1763 bot) senovka grécka Trigonella foenum-graecum
F. corneolus: twrdý ako roh (WU 1750) veľmi; camurus: nakryweny gako wolowé rohi (KS 1763) veľmi krivý; sluší ako pre svine r-y pre koho vôbec nepristane, je neprimeraný, nevhodný: vi štekáťe, bučíťe a ručíťe, že pre mníški prám tak sluší breviár jako pre sviňe rohi (BR 1785); vyvyšovať r., vystavovať r-y prejavovať sebavedomie, stávať sa sebavedomým, pyšným: kolikrate gsem tebe do ucha sseptalo: Newiwissug rohu (SK 1697); ne proto ťa postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi (GV 1755); zraziť r-y komu, zlámať pyšný r. komu, oblamovať r-y komu skrotiť niekoho: teto rohy aby Buh tymto pissnym ženam zrazil, dopausstj na ne častokrate hrozne a strassliwe pady (SP 1696); zato zlé szpadnu nyeprátzelyi, alye mi hore vsztanyem, jich pisni Lučency z Giskrem nesstastne boguge, wssak Giskrowy hnet w tom rohy oblamuge (MVP 18. st); mať seno v rohu byť hlúpy: Micimus muž kusawičny zeptawan gest, proč by Crasta s toho nekarhal, odpowedel: Nečinim, nebo Crastus seno w rohu ma (MC 18. st)
2. plný zrohovatený výrastok na hlave niektorých zvierat, paroh: swietnik z ielenih rohuw (BÁNOVCE n. B. 1663); wezmy polnieg rutky, citronowych kuorek, napilowaneho gelenjho rohu, každeho pol druha lotha, toto wssecko nadrobno utlč (RT 17. st); yelen z rohámi ozbrogeny dospeleho weku žhrebcúw prewissuge (PT 1778); proti zradniku koňe dawag mu prach z rohu losa užiti (PR 18. st)
F. gelena po rohách, medweda po nohách snadno poznatj mužeš (BV 1652) každý živý tvor má svoj charakteristický znak; vtáka poznáš po perí a človeka po reči
3. predmet podobný rohu, rohovitého tvaru: (diabol) mal čriewicze, klobuk na roch (KRUPINA 1741); stiva: pluhowé nohi, rohj (KS 1763); mesýc ponjžil swé rohy pod twé neyswetegssé nohy (UV 1763); gsau y gine nemoce wčelnj, totižto rohy, když gistá gakoby kostečka na čelu wčelám narostne (GO 1792)
4. rohovina na kopyte; kopyto: tito veczj rozpust na landriku a mast konyom rohj (RN 17.-18. st); angula: kopito, roh (AP 1769); kup pokrutinu lnenu, wlos gi v otcet, obwazug mu (koňovi) nohi tu pokrutinu, nabigeg mu do rohu, tak ho wihogiss (RG 18. st)
5. hudobný nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: cornu: roh, rohowá trúba (KS 1763); tri tónowé nasledowali z rohúw náramnite skrútenych gak z trúb zwučyce (PT 1778); trombita: roh (ML 1779); začali diabli strassne ručaty, skripaty, na rohach trubity a wručaty (MiK 18. st)
F. trúbiť do jedného r-u držať spolu, mať rovnaký názor na niečo: gakož lutheryáni a ginj gednohrjssnj až do dnessnjho dne w té wěcy s husyty do gednoho rohu trubj (FP 1744)
6. nádoba z rohu: komu dobitek mre, wezmy kaffru, pryčin pepre, hrebycžku, galganu wsip do rohu krawskeho čisteho a zamass woskem zwrchu a zakopeg w siny w čistem kute (LR1 17. st); komu dobitek dochne, odpil kus rohu kterehokolwek dobitka a do toho rohu nasyp rtudy (!) a temianu a zapraw woskom a pod prach zakopag (RG 18. st);
x. pren ty sám (Pane) gsy má čest, má chwála, má sýla, ty gsy roh spasenj mého we wssech cestách mých (MPS 1777) zdroj
7. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: odtud zas gest chotar dobransky na roh skaly (T. TEPLÁ 1634); hamrik bez gedneho rohu (BYSTRIČKA 1725); rohi s ňeho (oltára) wytrhat se budu (KB 1757); dextrum cornu: prawy roh húffu; cornua antennarum: plachtowé rohi stržňúw (KS 1763); množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal (BR 1785)
8. dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď, trám na krov: kterému panu zemanowy a compossessorowy potreba ukázala, ma sy rohou, lat narubat a na swu wlasny potrebu obratyt (LIPTOV 1716); w den deutralny gako swedok sem do Neczpal pre humjence kupene prissel a pokrou, lati a rohi z takoweho snal (NECPALY 1743); rohy a desky z harmanskej pile do Bistriczy wozime (ŠALKOVÁ 1770)
9. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: dom pri uliczky lazobneg na rohu ležiczy, meczi temiže prateli aestimowan a becželowan gest na sseststo zlatych (KRUPINA 1651); wrby bily na placy d. impendentis, s kterych na rohu gedna bila won s plota (ZÁTURČIE 1677); zdegssi obiwatele uznawagu, že nenassli wicze len toliko sstiry aneb piet snopkow, ay to na prechodysscžy aneb na rohu (T. TURNÁ 1715)
10. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: angulus: kút, uhel, roh; diagonica linea: czára aneb linea od rohu, do roha (KS 1763); množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal (BR 1785)
P. tpn Rohov (Rohov 1471 VSO); -ový príd k 1: pripravený, zhotovený z rohu, súvisiaci s rohom: žadna robota gombarska nebila prinassana, gakožto cynowe gomby, rohowe, mosaczne aneb ssnury pomimo yarmoku (LIPTOV 1686); corneus: rohowy (WU 1750); pecten corneus: rohowy hreben; tuba: trúba, rohowá trúba (KS 1763); mast rohowa takto se strogi (RG 18. st) prospewugte Pánu na hárffe, na trúbach z hlasem trúbi rohowég (BlR 18. st) k 8: item za tri rohowe kliny per den 1 1/2 facit 4 1/2 den; platil sem Misskowi Kowaczowi od roboti na sspital rohowe klincze na stare muri 5 flor 20 den (ZVOLEN 1637); -ové s odmena pri dobrom predaji rožného dobytka: rohove od krav hofferskych fl 6 d 25 (ORAVA 1625 U2)

Roh_1 Roh_2

roh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	roh
G	(bez)	rohu
D	(k)	rohu
A	(vidím)	roh
L	(o)	rohu
I	(s)	rohom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rohy
G	(bez)	rohov
D	(k)	rohom
A	(vidím)	rohy
L	(o)	rohoch
I	(s)	rohami
I	(s)	rohmi

Priezvisko ROH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 3×;
PRUŽINA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
SLOVENSKÉ PRAVNO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

roh: ^{→speex →vorbis}

až na roh bulváru ≈ jusqu'à l'angle du boulevard
dverám v rohu salónu ≈ la porte angulaire du salon
júla 1860, zistil, že rohy ≈ juillet 1860 constata que les cornes
rohov, kopytá alebo výrobky ≈ cornes, onglons ou produits
rohov, kopytá a výrobky ≈ cornes, onglons et produits
tak nešťastne na roh ≈ si malheureusement sur l'angle
tromi alebo štyrmi rohmi ≈ trois ou quatre angles
z rohov, kopytá, výrobky ≈ de corne, onglons, produits
...

a na rohu Melantrichovej ≈ a na rohu Melantrichový
lavičku na rohu Oxford ≈ lavičku na rohu Oxford
na rohu Puškinovej a ≈ na rohu Puškinovy a
rohu a Big Mac ≈ rohu, a Big Mac
rohu bronzový amorček a ≈ rohu bronzový amorek a
rohu Uznesenie Európskeho parlamentu ≈ rohu Usnesení Evropského parlamentu
Salóniku na rohu Palisád ≈ Salonku na rohu Palisád
v rohu bronzový amorček ≈ v rohu bronzový amorek
...

ale v jednom rohu ≈ but in one corner
hlavu, uši, rohy, nohy ≈ head, ears, horns, legs
roh a obrátil sa ≈ the corner and turned
rohov a sedem čiernych ≈ horns and seven black
rohu, a ešte aj ≈ the corner, and even
rohu a vošla do ≈ corner and walked into
rohy, nohy, chvost alebo ≈ horns, legs, tail or
uši, rohy, nohy, chvost ≈ ears, horns, legs, tail
...