rodný príd.
1. kt. je v príbuzenskom vzťahu, blízky rodom, vlastný: r. otec, r-á sestra, r-í bratia
2. súvisiaci s narodením, prislúchajúci podľa narodenia, označujúci rodovú al. národnú príslušnosť: r. dom, r. kraj, r. jazyk; r. list úr. doklad o narodení; r-é meno krstné (kt. sa dáva po narodení k priezvisku)
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)
2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!
3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom
rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký
2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)
vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami
2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal
3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét
4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný
1. ktorý je v príbuzenskom vzťahu k niekomu, blízky rodom; vlastný, svoj; drahý: r. otec, r-á mať, mater; r. brat, r-á sestra; Vzali si mňa, vzali za syna rodného. (Chal.); expr. r-á strana komunistická; pren. Robotnícka trieda je nám rodnou sestrou a treba ju chlebom podoprieť. (Štítn.);
spodst. rodný, -ého m. zried. pokrvný príbuzný; rodák, krajan: Horšie ako všetka bolesť je poznanie, že je tu ďaleko od rodných. (Laz.) Podkúva kone svojim rodným, podkúva ich kozákom. (Jil.);
spodst. bás. rodná, -ej ž. rodný kraj, vlasť: Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová: moja rodná. (Kost.)
2. prislúchajúci niekomu podľa narodenia: r. dom, r-á obec, dedina, r-é mesto, r. kraj, r-é hory, r-á zem; expr. r. chotár; r-á strecha, r. prah, r-é hniezdo rodný dom, domov; bás.: r-á hruda (Kost.) kraj, kde sme sa narodili, vlasť; Hory, šíre hory — to ich rodné dvory. (Botto) To moje rodné Slovensko, dnes plné plánov, veľkých snáh! (Ráz.-Mart.); r-á reč (r. jazyk) ktorou (ktorým) hovoríme od malička, materinská (materinský); admin. r. list úradná listina, úradný doklad, na ktorom sú zaznačené všetky príslušné dáta o narodení občana; r. list bytu listina, na ktorej sú zaznačené úkony a mená tých, ktorí byt stavali; r-é meno priezvisko; r-é dáta dáta o narodení;
rodne prísl. k 2 zried.: Obrátený čelom k novému Slovensku, rozospieva jeho prítomnosť práve tak rodne a autenticky (A. Mat.) so srdečným vzťahom k vlasti.
(jeden) rodný; (bez) rodného; (k) rodnému; (vidím) rodného; (hej) rodný!; (o) rodnom; (s) rodným;
(dvaja) rodní; (bez) rodných; (k) rodným; (vidím) rodných; (hej) rodní!; (o) rodných; (s) rodnými;
(jeden) rodný; (bez) rodného; (k) rodnému; (vidím) rodný; (hej) rodný!; (o) rodnom; (s) rodným;
(dva) rodné; (bez) rodných; (k) rodným; (vidím) rodné; (hej) rodné!; (o) rodných; (s) rodnými;
(jedna) rodná; (bez) rodnej; (k) rodnej; (vidím) rodnú; (hej) rodná!; (o) rodnej; (s) rodnou;
(tri) rodné; (bez) rodných; (k) rodným; (vidím) rodné; (hej) rodné!; (o) rodných; (s) rodnými;
(jedno) rodné; (bez) rodného; (k) rodnému; (vidím) rodné; (hej) rodné!; (o) rodnom; (s) rodným;
(dve) rodné; (bez) rodných; (k) rodným; (vidím) rodné; (hej) rodné!; (o) rodných; (s) rodnými;
rodný príd 1. kt. je v pokrvnom príbuzenskom vzťahu, blízky rodom, vlastný: ga Girik Nawasky predal sem zemu Fflerku, w ktereg ho slobodne strany swey osoby, mich take dietek y wssech mich rodnych a pokrewnych pratelow, aby vrodzeny pan Vrbanus Kegant vziwal, wladal a drzel ružomberok 1571; za nasseho uredu a sprawowany obcze stalo se urownany a dokonany bratrske medzj rodnymy a wlastnymy bratry Mychalom, Balažom, Matthussom a Pawlom, nebosstjka Jakuba Lacze syny l. trnovec 1599; My, Yacko Ssepyk, bratr rodny Hassjn, ženy nekdy Demka Alexi, znamo čynime tymto psanim, že čynime wolnym Demka Alexika z Repady, z Hassu, ktera byla zena geho s. hrhov 1653 e; naturalis pater: rodny otec ks 1763 2. súvisiaci s narodením, prislúchajúci niekomu podľa narodenia, označujúci rodovú príslušnosť: prosapia: pokoleni, rodny kmeň; genitale solum: rodná zem; genitalis hora: rodná hodina hodina narodenia ks 1763 o r. list adm úradný doklad o narodení: žaden vcen, kterj nema dostatečnj rodnj list, k naučowanj nema se prigaty ca 1656; r-é meno gram zámeno, pronomen: článkowé aneb rodné gména ten, ta, to gedině w prstem vkazowánj se potřebugj dp 1780; r-é údy anat ženské pohlavné orgány, rodidlá: prwnj djl povčuge o twrdých a měkých rodných vdech, o těhotnosti zk 1778 3. (o rastlinách) prinášajúci úrodu, plody, plodný, úrodný: (stromy) tamtye wssecky rodnye, tieto nektere nerodne yako breza, topol gsau kob 1666; swatj Gan Krstitel pripodobniuge čloweka stromu dobremu, stromu rodnemu kt 1753; fertilis frugum: zbožj rodna; uvifer: hrozeň rodny, plodny ks 1763 4. (o človeku) urodzený, vznešený: patricius: pán rodny, urodzeny, dobrého rodu ks 1763