rodina, -y, -dín ž.
1. skupina príbuzných ľudí žijúcich spolu ako základná spoločenská jednotka (muž a žena, rodičia a deti): dobrá, sporiadaná, početná r.; bezdetná r.; živiteľ r-y; príslušník, člen r-y; hlava r-y otec; mať r-u, založiť (si) r-u, živiť r-u; lepšia r. z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev; bibl. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef; prijať niekoho do r-y a) za svojho; b) uznať za príbuzného; expr. medvedia, srnčia, zajačia, vtáčia, husia r.
● hovor. rodina-nerodina! nepoznám výnimku, každému rovnako;
2. expr. dieťa, deti: mať r-u, prísť, cestovať s r-ou; Od dvoch-troch mesiacov sa tešili nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé); hovor. čakať r-u narodenie dieťaťa, pren. (o žene) byť samodruhá;
3. zastar. rod, pokolenie: Slávne rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto. (Kal.) Ja dám mnoho na rodinu, lebo som sama zo starej šľachtickej. (Vans.) Jahodovci sú stará rodina učiteľská. (Kuk.)
4. príbuzenstvo, ľudia spojení príbuzenským zväzkom, pokrvní, príbuzní; príbuzenský zväzok: pokrvná r.; blízka, ďaleká, veľká, široká r.; mať veľkú r-u; hovor.: byť niekomu r., byť s niekým (byť si) r.; vstúpiť, vojsť, dostať sa, prísť do r-y; patriť do r-y; tisnúť sa, núkať sa niekomu do r-y
● hovor. žart. Je mu rodina po Adamovi a Eve nijaký príbuzný.
5. spoločenstvo jednotlivcov spojených určitými spoločnými znakmi, približne rovnakými vlastnosťami, rovnakou činnosťou, spoločným záujmom ap.: družstevná, kolchozná r., r. športovcov; r. mierumilovných krajín; Roľníci — jedna rodina, to je pekné heslo. (Krno);
včel. úľ, včely s jednou matkou;
6. kniž. zastar. (rus.) vlasť, otčina: Dlho, ako viete, bratia, ležalo vo sne Slovensko, rodina naša. (Štúr) Chcel bych vás objať, kraje rodiny! (Sládk.);
rodinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.;
rodinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.