rodina -y -dín ž.
1. zákl. spoloč. jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi): početná, bezdetná r.; pri stole sedí celá r.; hlava r-y
2. príbuzenstvo, príbuzní: byť s niekým r.; to je blízka, ďaleká r.
3. hovor. potomstvo: čakať r-u dieťa; mať r-u dieťa, deti
4. spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami ap.: r. záhradkárov, športovcov;
rodinný príd.
1. k 1: r. byt, dom, r-é prostredie, r. príslušník; r. podnik v kt. pracujú príslušníci rodiny; r. román z prostredia rodiny;
pren. r. kozub domov; r-á tradícia, slávnosť;
pren. expr. (nerozpredať si) r-é striebro najvýznamnejšie prosperujúce domáce podniky (v privatizačnom procese)
2. dôverný, familiárny: r-á atmosféra;
rodinne prísl.;
rodinka -y -niek ž. zdrob.
rodina -ny rodín ž.
domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí • dom • rodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinu • súkromie: prísť do súkromia
potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci • potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinu • zastar. semeno • poet. semä
p. aj generácia 1
príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom al. sobášom • príbuznosť • rodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodina • hovor. família • zastar.: pokrvenstvo • pokrvnosť
2. príbuzní ako celok • rodina • hovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, família • zastar. pokrvenstvo • mn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)
2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1
rodina, -y, -dín ž.
1. skupina príbuzných ľudí žijúcich spolu ako základná spoločenská jednotka (muž a žena, rodičia a deti): dobrá, sporiadaná, početná r.; bezdetná r.; živiteľ r-y; príslušník, člen r-y; hlava r-y otec; mať r-u, založiť (si) r-u, živiť r-u; lepšia r. z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev; bibl. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef; prijať niekoho do r-y a) za svojho; b) uznať za príbuzného; expr. medvedia, srnčia, zajačia, vtáčia, husia r.
● hovor. rodina-nerodina! nepoznám výnimku, každému rovnako;
2. expr. dieťa, deti: mať r-u, prísť, cestovať s r-ou; Od dvoch-troch mesiacov sa tešili nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé); hovor. čakať r-u narodenie dieťaťa, pren. (o žene) byť samodruhá;
3. zastar. rod, pokolenie: Slávne rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto. (Kal.) Ja dám mnoho na rodinu, lebo som sama zo starej šľachtickej. (Vans.) Jahodovci sú stará rodina učiteľská. (Kuk.)
4. príbuzenstvo, ľudia spojení príbuzenským zväzkom, pokrvní, príbuzní; príbuzenský zväzok: pokrvná r.; blízka, ďaleká, veľká, široká r.; mať veľkú r-u; hovor.: byť niekomu r., byť s niekým (byť si) r.; vstúpiť, vojsť, dostať sa, prísť do r-y; patriť do r-y; tisnúť sa, núkať sa niekomu do r-y
● hovor. žart. Je mu rodina po Adamovi a Eve nijaký príbuzný.
5. spoločenstvo jednotlivcov spojených určitými spoločnými znakmi, približne rovnakými vlastnosťami, rovnakou činnosťou, spoločným záujmom ap.: družstevná, kolchozná r., r. športovcov; r. mierumilovných krajín; Roľníci — jedna rodina, to je pekné heslo. (Krno);
včel. úľ, včely s jednou matkou;
6. kniž. zastar. (rus.) vlasť, otčina: Dlho, ako viete, bratia, ležalo vo sne Slovensko, rodina naša. (Štúr) Chcel bych vás objať, kraje rodiny! (Sládk.);
rodinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.;
rodinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
rodina [rod-, rodz-] ž 1. zákl. spoločenská jednotka: (mládenec) od roďini svéj ništméň a od všech príbuzních vzdálený v jistéj ďeďiňe spravedlivího reholníka mnícha život védel (BR 1785); zas sme prišli ku verbini, vrac se, mila, ku rodzini (PV 18. st); s telesneg žižny y pritelstwo, wlasna rodina, sswagerstwo sa przni (MiK 18. st); o negedneg rodyne by sme powedeti mohli, že gegj mnoho obylj, owoce, pokrmi, napoge wzali zkazu, ponewadž sy ge bedliwe neopatrowala (HRANOVNICA 18. st) L. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef: milost pak Páne wečňe zustáwa nad bogýcimi se Boha y nad roďinu Swatu (CC 1655) 2. príbuzenstvo, príbuzní: otec, take matka y rodina wssecka opustili gsu mňe (CC 1655); Dorka Kosaczka neugde pomstwy, kdy ne ode mne, ale od mogeg rodiny (BARDEJOV 1670); Ja Georgius Micž kupil gsem od hagtmana Sstewka gednu pustu czelu cžtwrt, kteružto magi po geho smrti potomcy pokrwny užiwaty i wsseckou rodinou (OČOVÁ 1676); pakližeby tento emptor časom swoym niekomu odpredatj chtel, ma na znamost datj blisseg rodine (TURANY 1756); nyecsin mi krivdu, moi milenki, nyeiszem pricsina, nyeisem vina, je na pricsine tva roczina (CPM 1768); jestli príde o mne vám smutná novina, zaplačte, neb sem byl i vaša rodina (ASL 1781) 3. deti, potomstvo: soboles: plod, rodina, mládež, ďeti, potomci (KS 1763); Gob postaweni magicze od Boha na statku, na dobytku, na čeledy y na rodyne welike požehnány (SJ 18. st) 4. rod, pokolenie, plemeno: ktery odplacugess nepráwost otcúw synom y wnukom do tretég y sstwrtég rodini (KB 1757); genus: rod, národ, pokolenj, rodina (KS 1763); Zoile, kúp sobe pacholka z rodini wisoce urozené (VP 1764); otče otcúw, obnowytelu lidskég rodini za nas bjdnych ťelo wzal sy s ťela chudobneg ženi (BlR 18. st) F. r. Evy ženy: prečo, nessťásná Ewi rodina, slyssyss hada z márnym prislibowánjm na zahynutj wabycyho (BlR 18. st) 5. spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami, príslušnosťou k jednému náboženstvu: slyss prozbi w túto hoďinu, poznag swú roďinu, ty gsy náss a my gsme twogi, synowé, dceri obogi (CC 1655); rodina teda boži gsme skrze krestanstwo, na ktere slowa s. Bernardus doklada: Krestan gsem a brater Kristuw (SQ 1781); -ka dem k 2: gsem pospijchal w teg nadegi, že po padesatý letech, yak gsem odtud wywandrowal, predce neyaku rodinku tu nagdu (s. l. 1627 E); propinqui, cognatio: rodinka (PD 18. st)