Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rodiť nedok.

1. privádzať na svet deti, mláďatá (o žene al. samici): je schopná r. zdravé deti, r. ťažko, bezbolestne; myš r-í živé mláďatá;

pren. kniž. myšlienka r-í myšlienku

2. prinášať plody, dávať úrodu (o rastlinách al. pôde): jablone dobre r-li; zle ošetrovaná pôda ner-í;

opak. rodievať -a

// rodiť sa

1. prichádzať na svet: r-ia sa samé zdravé deti;

pren. r-í sa nový deň; r-í sa v ňom odhodlanie

2. dobre rásť a prinášať úrodu (o rastlinách): na juhu sa r-í hrozno;

opak. rodievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rodiť ‑í ‑ia nedok.; rodiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť

kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

p. aj rodiť 1

2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence

plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilie • utvárať • vytvárať • tvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféru • vyvolávať • privodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti • liahnuť sa • kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť

rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá • dávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiach • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia • žrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie

tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sa • utvárať sa • vznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal rad • robiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhyby • formovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľa • vyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplo • rodiť sa • liahnuť sa: rodí sa nová myšlienka • kniž. povstávať: často medzi nimi povstávali spory • kniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

Morfologický analyzátor

rodiť nedokonavé sloveso
(ja) rodím VKesa+; (ty) rodíš VKesb+; (on, ona, ono) rodí VKesc+; (my) rodíme VKepa+; (vy) rodíte VKepb+; (oni, ony) rodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) rodil VLesam+; (ona) rodila VLesaf+; (ono) rodilo VLesan+; (oni, ony) rodili VLepah+;
(ty) roď! VMesb+; (my) roďme! VMepa+; (vy) roďte! VMepb+;
(nejako) rodiac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

rodiť [rod-, rodz-] ndk
1. koho, čo (o žene al. samici) privádzať na svet potomstvo: w bolesti roditi budess dieti twe bag 1585; matka k puorodu pracuge a rodi kob 1666; owce patrjly na pruty y rodjly pereste a proměněne (jahňatá) mp 1718; ktera žena twrdo rodi, nastruhag z duboweho omela kurek, zetri na prach, deg gi wypiti rg 18. st; medzi wsseckima zivima stvorenami zadno tak z veliku silu a bolestu nerodi jako žena sj 18. st; pren pokány wčasné a prawé slanost a horkost ma sice okolo sebe, ale cuker sladky rody sk 1697 prináša blaženosť, blaží; my rodyme ducha dobreho, když hromy suženy a zarmutku na nas padagu mc 18. st prinášame radosť
2. čo (o rastlinách al. pôde) prinášať plody, dávať úrodu: aby sa hora takowa, ktera žalud rodj, lebo buducne by rodity mala, nerubala m. kameň 1715; o wecném ďesátku mlúwá prawidla cirkwi, že má biťi dáwaný z užitku roli, a to tolikrát, kolikrát v roku roďá bpr 1787; gestli mandlowy strom hnogom swinskim obložis, wčas ti bude rodit a welke ponese owoce pr 18. st; nowy winny koren hognegssy roddy wino, ale stary lepsse mc 18. st; to pánove pole samým trním rodí pv 18. st
3. čo tvoriť, utvárať, spôsobovať vznik niečoho: mest rodj take w ledwj kamen; piwo studj a černau krew rodj, suchym lidem žilam sskodj mbf 1721; učin take, aby pusté mystá naučili se rodit planosti pt 1778; pren krest Yana Krstitele mel take moc znowu rodjtj duchowne lidy? cs 18. st formovať;
r. sa
1. z čoho, od koho, v čom (o človeku i o zvieratách) prichádzať na svet: masni čerwowe w mase se rody koa 17. st; secundinae: kosselka, w niz se dite rodi np 17. st; co se rody z tela, telo gest, ale hryssne podle sweho pryrozený ags 1708; tam se pewňi liďe roďa, kde ge podle gidlo, ne w roskossy, ale w psoťe syla ma swe bydlo gp 1782; rodyme se w plačy, žywyeme w pracy a umyrame w bolesti cf 18. st; wčeli poprwe robga plasstje, w kterich se rodga wčeli; ktere (hovädo) se rodi z oslice a obecneho kone wespolek, menuge se osel pr 18. st
• žaden se učeným nerodj sin 1678 každý sa musí najprv učiť, kým niečo dokáže
2. (o rastlinách al. pôde) prinášať plody, dávať úrodu, dariť sa: zahrady, v kterich slivky najvicz, v nekterich gablka, hrusky se rodja, tes mame stupné 1770; nas chotar ge na try polja rosdeleny, rodzy se w nich psenica, garecz aj owes kurov 1771 e; neorem, nesejem, samo sa mi rodí, také ja dievča mám, samo za mnú chodí pv 18. st
• dobre se w tom poli rodi, po kterem hospodar chodi sin 1678 dobre obrábaná zem prináša dobrú úrodu
3. vznikať, nastávať, tvoriť sa: každa wec s prirodzenosti w swem miste se roďi, Venus chlipnosti bohina w zahalce se ploďi gv 1755; nechcelo bez láski nebe ducha daťi, ňé v nás, po nás ona, než s nami sa roďí br 1785; kdjby sa ta laska na skalach rogyila, negedna panenka krk by sy zlomila kc 1791;
rodievať sa [-ie-, -í-] frekv k 1: a na trety noc požehnany obsáhness, aby synowé zdráwy rodjwalj sa s wás kb 1757; k 2: aný w gedneg hore panskeg se zwera toliko nedržý, kdežto y žir obzwlasstny se rodjewal nitra 1738; kapusnice mame dobre a dobra se w nich kapusta rodiwa ortuťová 1772

rodiť sa dk od koho, kde narodiť sa niekomu; pochádzať odniekiaľ: tyto dyeczi radily (!) sa od Sstephana Zaboynyka a gegich materi Margeta trnava 1569; (svedok) powedel pod prysahu, ze se on rodil w Yasenowem pod Lyetawu a ze wye, ze Ragczanya musyli wdiczki na Bystryczu choditi, kdi chteli ryad neyaki rubaty s. l. 1576 e; ya sem se rodyla na Petroweg Lehotie trenčín 1587

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
roďiť roďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rodiť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

A rodili sa deti ≈ A rodily se děti
deti rodili v marci ≈ děti rodily v březnu
Rodili sa mu deti ≈ Rodily se mu děti
Rodili sa v hlave ≈ Rodily se v hlavě
sa mu rodilo v ≈ rodilo se mu v
sa na svete rodilo ≈ se na světě rodilo
sa už biologicky rodíme ≈ se už biologicky rodíme
už biologicky rodíme ako ≈ už biologicky rodíme jako
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

budú rodiť, tým viac ≈ they procreate, the more
rodia slepé a bezmocné ≈ born blind and helpless
rodí v Nemecku, ale ≈ born in Germany, but
sa ľudia rodia bez ≈ people are born without
sa rodí a vyjadruje ≈ are conceived and expressed
sa rodí, všetko žije ≈ is born, everything lives
v miestnosti, keď rodila ≈ in the birthing room
všetko sa rodí, všetko ≈ everything is born, everything
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor