Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rodiť nedok.

1. privádzať na svet deti, mláďatá (o žene al. samici): je schopná r. zdravé deti, r. ťažko, bezbolestne; myš r-í živé mláďatá;

pren. kniž. myšlienka r-í myšlienku

2. prinášať plody, dávať úrodu (o rastlinách al. pôde): jablone dobre r-li; zle ošetrovaná pôda ner-í;

opak. rodievať -a

// rodiť sa

1. prichádzať na svet: r-ia sa samé zdravé deti;

pren. r-í sa nový deň; r-í sa v ňom odhodlanie

2. dobre rásť a prinášať úrodu (o rastlinách): na juhu sa r-í hrozno;

opak. rodievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

rodiť ‑í ‑ia nedok.; rodiť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

rodiť rodí rodia roď! rodil rodiac rodiaci rodenie nedok.

rodiť sa rodí sa rodia sa rodil sa rodiac sa rodiaci sa rodenie sa nedok.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-diť/109689 2.29: verbá inf. nedok. 32618 chodiť/11405 tvrdiť/3991 riadiť/3818 jazdiť/2809 súdiť/1634 radiť/869 rodiť/729 nudiť/650 prúdiť/610 vraždiť/500 hradiť/474 vodiť/436 brzdiť/401 (61/4292)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť

kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

p. aj rodiť 1

2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence

plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilie • utvárať • vytvárať • tvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféru • vyvolávať • privodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti • liahnuť sa • kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť

rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá • dávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiach • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia • žrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie

tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sa • utvárať sa • vznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal rad • robiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhyby • formovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľa • vyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplo • rodiť sa • liahnuť sa: rodí sa nová myšlienka • kniž. povstávať: často medzi nimi povstávali spory • kniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

rodiť [rod-, rodz-] ndk
1. koho, čo (o žene al. samici) privádzať na svet potomstvo: w bolesti roditi budess dieti twe (BAg 1585); matka k puorodu pracuge a rodi (KoB 1666); owce patrjly na pruty y rodjly pereste a proměněne (jahňatá) (MP 1718); ktera žena twrdo rodi, nastruhag z duboweho omela kurek, zetri na prach, deg gi wypiti (RG 18. st); medzi wsseckima zivima stvorenami zadno tak z veliku silu a bolestu nerodi jako žena (SJ 18. st);
x. pren pokány wčasné a prawé slanost a horkost ma sice okolo sebe, ale cuker sladky rody (SK 1697) prináša blaženosť, blaží; my rodyme ducha dobreho, když hromy suženy a zarmutku na nas padagu (MC 18. st) prinášame radosť
2. čo (o rastlinách al. pôde) prinášať plody, dávať úrodu: aby sa hora takowa, ktera žalud rodj, lebo buducne by rodity mala, nerubala (M. KAMEŇ 1715); o wecném ďesátku mlúwá prawidla cirkwi, že má biťi dáwaný z užitku roli, a to tolikrát, kolikrát v roku roďá (BPr 1787); gestli mandlowy strom hnogom swinskim obložis, wčas ti bude rodit a welke ponese owoce (PR 18. st); nowy winny koren hognegssy roddy wino, ale stary lepsse (MC 18. st); to pánove pole samým trním rodí (PV 18. st)
3. čo tvoriť, utvárať, spôsobovať vznik niečoho: mest rodj take w ledwj kamen; piwo studj a černau krew rodj, suchym lidem žilam sskodj (MBF 1721); učin take, aby pusté mystá naučili se rodit planosti (PT 1778);
x. pren krest Yana Krstitele mel take moc znowu rodjtj duchowne lidy? (CS 18. st) formovať; r. sa
1. z čoho, od koho, v čom (o človeku i o zvieratách) prichádzať na svet: masni čerwowe w mase se rody (KoA 17. st); secundinae: kosselka, w niz se dite rodi (NP 17. st); co se rody z tela, telo gest, ale hryssne podle sweho pryrozený (AgS 1708); tam se pewňi liďe roďa, kde ge podle gidlo, ne w roskossy, ale w psoťe syla ma swe bydlo (GP 1782); rodyme se w plačy, žywyeme w pracy a umyrame w bolesti (CF 18. st); wčeli poprwe robga plasstje, w kterich se rodga wčeli; ktere (hovädo) se rodi z oslice a obecneho kone wespolek, menuge se osel (PR 18. st)
F. žaden se učeným nerodj (SiN 1678) každý sa musí najprv učiť, kým niečo dokáže
2. (o rastlinách al. pôde) prinášať plody, dávať úrodu, dariť sa: zahrady, v kterich slivky najvicz, v nekterich gablka, hrusky se rodja, tes mame (STUPNÉ 1770); nas chotar ge na try polja rosdeleny, rodzy se w nich psenica, garecz aj owes (KUROV 1771 E); neorem, nesejem, samo sa mi rodí, také ja dievča mám, samo za mnú chodí (PV 18. st)
F. dobre se w tom poli rodi, po kterem hospodar chodi (SiN 1678) dobre obrábaná zem prináša dobrú úrodu
3. vznikať, nastávať, tvoriť sa: každa wec s prirodzenosti w swem miste se roďi, Venus chlipnosti bohina w zahalce se ploďi (GV 1755); nechcelo bez láski nebe ducha daťi, ňé v nás, po nás ona, než s nami sa roďí (BR 1785); kdjby sa ta laska na skalach rogyila, negedna panenka krk by sy zlomila (KC 1791); rodievať sa [-ie-, -í-] frekv k 1: a na trety noc požehnany obsáhness, aby synowé zdráwy rodjwalj sa s wás (KB 1757); k 2: aný w gedneg hore panskeg se zwera toliko nedržý, kdežto y žir obzwlasstny se rodjewal (NITRA 1738); kapusnice mame dobre a dobra se w nich kapusta rodiwa (ORTUŤOVÁ 1772)

rodiť sa dk od koho, kde narodiť sa niekomu; pochádzať odniekiaľ: tyto dyeczi radily (!) sa od Sstephana Zaboynyka a gegich materi Margeta (TRNAVA 1569); (svedok) powedel pod prysahu, ze se on rodil w Yasenowem pod Lyetawu a ze wye, ze Ragczanya musyli wdiczki na Bystryczu choditi, kdi chteli ryad neyaki rubaty (s. l. 1576 E); ya sem se rodyla na Petroweg Lehotie (TRENČÍN 1587)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

roďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rodiť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ako sa mestá rodia ≈ comment naissent les villes
bytosti, ktoré sa rodia ≈ des êtres qui naissent
deti, ktoré sa dnes rodia ≈ les enfants qui naissent aujourd'hui
kde sa rodí prítok ≈ où naît cet affluent
kultúra rodí z práce ≈ culture naisse du travail
rodia sa zázraky a znamenia ≈ naissent les signes et les miracles
sa dnes rodia, sú mi ≈ naissent aujourd'hui me sont
sa rodia, žijú a umierajú ≈ naissent, vivent et meurent
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

A rodili sa deti ≈ A rodily se děti
deti rodili v marci ≈ děti rodily v březnu
Rodili sa mu deti ≈ Rodily se mu děti
Rodili sa v hlave ≈ Rodily se v hlavě
sa mu rodilo v ≈ rodilo se mu v
sa na svete rodilo ≈ se na světě rodilo
sa už biologicky rodíme ≈ se už biologicky rodíme
už biologicky rodíme ako ≈ už biologicky rodíme jako
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

budú rodiť, tým viac ≈ they procreate, the more
rodia slepé a bezmocné ≈ born blind and helpless
rodí v Nemecku, ale ≈ born in Germany, but
sa ľudia rodia bez ≈ people are born without
sa rodí a vyjadruje ≈ are conceived and expressed
sa rodí, všetko žije ≈ is born, everything lives
v miestnosti, keď rodila ≈ in the birthing room
všetko sa rodí, všetko ≈ everything is born, everything
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu