rodák, -a, mn. č. -ci m.
1. človek v pomere, vo vzťahu k miestu svojho narodenia, kto sa narodil v určitom mieste, kraji: oravský, spišský r., r. z Oravy, zo Spiša;
2. človek vo vzťahu k ľuďom pochádzajúcim z toho istého kraja, územia, národa; príslušník toho istého kraja, národa, štátu; krajan: slovenskí r-i, zahraniční r-i žijúci za hranicami; Maroša prekvapí, keď tu nájde i rodáka Mila Klošku. (Ráz.) Zadarmo ho budem učiť už len preto, že váš chlapec je naozaj nadaný a že mi je rodák. (Krno) Aj iní rodáci a známi poslucháči Štúra. (Vans.); zastar. rodáci!, rodáci moji! v rečníckom oslovení;
rodáčka, -y, -čok ž.;
rodácky príd.: Ráčte mi preukázať kúsok rodáckeho priateľstva. (Urbk.);
rodáctvo, -a str. hromad. zried. rodáci (Šolt.)