rod -u m.
1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r.
2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme
3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín
4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák
5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u
6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu;
rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony
rod rodu pl. N rody m.
generácia 1. biologicky a časom zrodenia príbuzná skupina jednotlivcov • pokolenie: generácie, pokolenia včiel • potomstvo: vychovávať potomstvo • zastar. al. expr. koleno: rodina z deviateho kolena
2. potomci jednej dvojice rodičov • pokolenie: v dome bývajú dve generácie, pokolenia • rod (spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov): je to starý rod
3. vrstva ľudí spojených vekom, zmýšľaním, činnosťou • pokolenie: mladá generácia, povojnové pokolenie
národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká • kniž. plemeno: slovanské plemená • poet. rod • zastar. al. expr. nácia
2. p. ľud 1 3. p. ľudia
pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu
2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)
pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov
2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec
rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)
2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1
rod, -u m.
1. rad jednotlivcov, potomkov (živých i mŕtvych) pochádzajúcich z jedného predka, pokolenie, rodina v širšom zmysle: starý, slávny, bihatý, chudobný r., kráľovský, panovnícky, šľachtický, zemiansky r.; známy, vznešený r.; hudobnícky r.; Prišiel Martin Hvaliar, hlava rozvetveného gazdovského rodu. (Min.) Vtedy som sa s ňou oženil, lebo bál som sa, že mi rod vykape. (Dobš.); biol. pud zachovania r-u
● zastar. byť v r-e (Čaj.) v príbuzenskom, rodinnom vzťahu;
2. základná spoločenská jednotka v prvotnej pospolnej spoločnosti ako spojenie pokrvných rodín: slovanské r-y; A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť. (Chal.)
3. bás. národnosť, národ: slovenský r. (Chal.); láska k r-u; služba r-u (A. Mat.); najlepší synovia nášho r-u (Fr. Kráľ); pren. ľudský r. ľudstvo;
4. skupina jednotlivcov vyznačujúcich sa určitými spoločnými znakmi: Je z rodu najtvrdších bojovníkov. (Laz.) Bol z rodu tých, čo sa dotýkajú hviezdnych ciest i hlboko sú vkorenení do rodnej zeme. (Štítn.);
bot., zool. jednotka v klasifikácii rastlín a zvierat nadradená druhom, ktoré majú niektoré spoločné znaky;
log. pojmu nadradená trieda (trieda vyššia v pomere k druhej);
5. pôvod (spoločenský, rodinný, podľa miesta, krája, národnosti ap.): byť nízkeho, vysokého r-u; hrdý r., roľnícky, sedliacky, robotnícky r.; r-om Slovák, Čech; Mať jej je z druhej dediny rodom. (Tim.) Matku som mala rodom pohanku. (Stod.) Mamička je zemianskeho rodu. (J. Chal.)
6. narodenie, zrod obyč. v spojení od rodu a) od narodenia; b) od prírody: sirota od r-u; Od rodu sa učím chodiť po horách. (Taj.) Bol od rodu trocha nasprostastý a aj hluchý. (Taj.) Od rodu bola do učenia lenivá. (Taj.) Ravasy bol oplan, a to oplan od rodu. (Lask.)
7. gram. jedna z gramatických kategórií podst. mien: mužský, ženský, stredný r.; prirodzený r. zhodný s rozdielmi pohlavia (mužský, ženský); gramatický r. založený na určitých gramatických príznakoch (pádových koncovkách a zhode);
8. gram. slovesný r. gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k podmetu: činný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ je podmetom vety; trpný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ nie je podmetom
rod m 1. spoločenstvo všetkých potomkov, pokolenie: Jósef bivsi szútzi z rodu Dávid králya mál se sztavitz do toho városa (HPS 1752); Pán trpézliwy, ktery se pomstwjss pre hrjchi otcúw nad synama do tretjho y sstwrtého rodu (KB 1757); prislibil Pan Buch Abrahamowy patriarchowy, že geho rod welice powissi a zwelebi (MS 1758); genus: rod, pokolenj (AP 1769); ssweydskych (BlR 18. st); genealogus: hystoriu rodu znagicy (LD 18. st); x. pren prissli králi od wýchodu, klaneli se tomu rodu (CC 1655) narodenému dieťaťu L. r. človeka, ľudský r. ľudské pokolenie: ňe ona (matka) dala gym (deťom) dussu a žiwot, aňy údy nespolčila, než stworytel sweta a rodu čloweka čynitel (PP 1734); species humana: lidsky rod (KS 1763) 2. rodina (v užšom i širšom zmysle), príbuzenstvo: nema zaden s toho vreku kupeneho wycze bantowaty, any prekazaty z pokrwnikow tych aneb rodu gakowehokoly y dietok pozustalych (SLIAČE 1598); gestlize bi snad nekdi do richtarstwi na czize lidi prichazet mielo, abi predcze z rodu a krwi gegich neschodilo, pro lepssi gistotu zapsano gest do knihi (ŽILINA 1617); ponewacz se tehda dobre pan nasseho rodu zaryekol, any my z geho rodu do nasseho rodu dceru giss nezadame (ŠTÍTNIK 1692); familiam optimam occupavit: w dobrem rodu se oženil (KS 1763); (tovariš) hodnowerne wiswecženy, že z pocztyweho rodu pochaza, proukaže (CA 1764); nebudeš ma, než budeš bratríčkova, predca v mojem rode budeš, frajerečko moja! (AD 18. st) 3. pôvod (spoločenský, náboženský, podľa miesta ap.): tento pritomny zločinec Jakub Kosnor, rodem z Podkonic do vezeni tohoto mesta vrchnosti se dostal (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); o tom povedoma gest fatens, že Jankovits Mikloss sedlaczkeho rodu gest (JASENICA 1704); byl jména pekného, Jánošík rečený, rodu jen sprostého, junak velký, silný (ASL 1781); Jakub Horner, rodem katolik (Kur 1785-96); (národy) byli podle mnohých zdánj wssichni slowenského rodu (SH 1786) 4. národnosť, národ: natio: národ, rod gednég zemi, lid gedného rodu (KS 1763); velkú chibu trpá Slováci, kďiž totižto aňi svého rodu ňeznajú (BR 1785) 5. rodenie, pôrod: gak Panna počala, Panna porodjla kwýtka vsslechťileho, kmen čistý zustáwa, any matce tým rodem čistoťi vbýwa (CC 1655); baptismus: krst, kupel, nowého rozenj, rodu (WU 1750); genitalis: k rodu služjcy, čo k porodu náležj, na roďenj súcy (KS 1763); colostrum: prwnj mléko po rodu, mlezywa (GrP 1771) L. list od r-u adm rodný list: Ondrassowj Trenchanskemu poruczeno gest, abi list od rodu prinesl (ŽILINA 1621) 6. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch; biol zákl. jednotka používaná pri systematike živočíchov a rastlín: ptáci hltawy gsu: kana, krssak, ptak z rodu yastrabyeho (KoB 1666); s takowychto lydy rodu, ktery bez pomoczy spowedelnika, bez swátosty pokány, domniwagú se, že snadné odpussteny hrychúw obsáhnu (PeP 1770); osy a čmele gsu take wčely, ale nge rodu wcelneho; koňe podle rozdilu gegich rodu ag rozlični hrdzeni hlasu widawagj; wčasne owoce dostanes, gestli prutiki do sweho rodu stromkow zassťepiš, hrušku do hrušky, sliwu do sliwky (PR 18. st) 7. pohlavie: muliebre et virile secus: žensky y mužsky rod (KS 1763); mulica gest howado od kobili a osla splodene, gest pak obogj rodu samec a samica (PR 18. st); wiber samcow a samičky, rod pak gegich lahko možeš rozeznati (SN 1772) 8. gram gramatická kategória podstatných mien: gména mužů gsau mužskýho rodu; rod gest trognásobný: mužský rod (masculinum genus), ženský rod (faemininum genus), nižádný rod (neutrum genus) (DM 1780); -ový príd k 1: genitivus: rodowy (KS 1763); k 4: gentilis: z gedného národu pocházagjcy, národowy, rodowy (KS 1763)