Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rock [rok], rok² -u m. prevažujúci štýl populárnej hudby od 50. rokov, kt. má korene v amer. hudbe;

rockový, rokový príd.: r-á hudba

bluesrock -ku, blues rock [blúzrok] blues rocku m.

rock [rok] -ku m.

artrock [artrok] -ku, art rock [artrok] art rocku m. ⟨angl.⟩ ▶ žáner rockovej hudby (najmä vo Veľkej Británii a v Nemecku v 70. rokoch 20. stor.), progresívny rock: britský a.; hrať módny a.; nová vlna artrocku; Ešte ako chlapec si zamiloval džez a artrock. [Pd 1998]

bluesrock, blues rock [blúzrok] -ku m. ⟨angl.⟩ hud. ▶ štýl populárnej hudby obsahujúci blues i rock: inštrumentálny melodický b.; klasický tvrdý b.; Legenda bieleho blues rocku sa prišla bratislavským divákom naplno odovzdať. [Sme 1998]

hardrock, hard rock [hárdrok] -ku m. ⟨angl.⟩ hud. ▶ štýl rockovej hudby, v ktorej prevláda rytmická stránka nad melodickou: melodický h.; najlepšia platňa hardrocku; hrať h.; čo počúvaš z hardrocku?

hard rock [rok] hard r-u m. ‹a› hud. rock s typickými bicími nástrojmi a basgitarou, v ktorom prevláda rytmická stránka nad melodickou, tvrdý rock;

hardrockový príd.: h-á skupina

jazz rock [džez rok] jazz r-u m. ‹a› hud. rock obsahujúci džezové prvky;

jazzrockový príd.

latin rock [rok] -u m. ‹a› hud. spojenie latinskoamer. hudby s rockom (najmä na začiatku 70. rokov 20. stor.)

rock [rok], rok -u m. ‹a› hud.

1. (od 50. rokov 20. stor.) hudba (pôvodne tanečná) so zdôraznenou rytmickou zložkou a jednoduchou melodikou

2. (inštrumentálna) skupina hrajúca takúto hudbu;

rockový, rokový príd.: r-á skupina