robotník -a mn. -ci m.
1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.; lesný, sezónny r.; strana r-ov
2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;
robotníčka -y -čok ž.;
robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;
robotníctvo -a s. hromad. robotníci
robotník -ka pl. N -íci G -kov m.
robotník, -a, mn. č. -ci m.
1. v socialistickej spoločnosti človek fyzicky pracujúci vo výrobe, príslušník vládnucej robotníckej triedy, ktorá vlastní výrobné prostriedky; v kapitalistickej spoločnosti príslušník triedy nevlastniacej výrobné prostriedky, ktorý predáva námedzne svoju pracovnú silu a je vykorisťovaný príslušníkmi vládnúcej triedy: továrenský r.; fabrický r.; poľnohospodársky r. pracujúci v poľnohospodárstve; lesný r. pracujúci v lese; sezónny r.; stavebný r.;
2. hovor. telesne pracujúci človek vôbec (obyč. o schopnom): súci, príkladný, výborný, zručný r.; Maca dal gazda do špitála, lebo škoda by bolo o takého robotníka prísť. (Taj.);
robotníčka, -y, -čok ž.;
robotnícky príd. i prísl.: r-a trieda; r-e hnutie, r-e masy; r-a vláda, r-a strana; r. pôvod; zastar. r. sviatok 1. máj; r. vlak ktorým chodia robotníci do práce al. z práce; r- a štvrť časť mesta obývaná robotníkmi; r. lístok týždenný, mesačný al. jednorazový zľavnený lístok pre ľudí, ktorí sú v pracovnom pomere; pren. Nežičil by som vám ten robotnícky chlieb (Jil.) prácu, zamestnanie robotníka; oblečený po amerikánsky, ale ťažko, robotnícky (Stod.);
robotníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
robotník m 1. pomocný pracovník prijatý na istý čas za dohodnutú odmenu na prácu al. do služby, nádenník; telesne pracujúci človek vôbec: robotnyczy hamrny aneb vhlére, ktery se na Kraczun a sstelliarom zednagy, ty samy magy (do) druhyho Kraczuna trwat na robote sprawedliwe (CA 1585 E); wynczur Adam gest dobry robotnik (TRLINOK 1651); pohanka se zrobila na obecne krupy, slad se predal, tretj se zemlel pre obecnich robotnikow (ŽILINA 1681) pracujúcich pre obec; daly zme dwum robotnikom, gedon latowiny kresau a druhi ssubiky robil na pastiernu, na cely den 1 1/2 chleba; na winyiczj nyewidell fatens Rigockineg, žebi nagomni robotniczi robili (KRUPINA 1706; 1722); p. instans odegducze nawratil se rowno k robotnikom panskjm (RAKŠA 1756) pracujúcim pre zemepána L. poľný r. roľník, sedliak: ruricola: polny ďelnjk, robotnjk, oráč (KS 1763); viničný r. vinohradník, vincúr: vinitor: wincur, winičny robotnjk (KS 1763) 2. kto niečo vyrába, výrobca: pileo; klobúčnjk, z srsti robotnjk, klobúki ďelagjcy; plumbarius: olownjk, robotnjk z olowa; abietarius: z drewa gedlowého robotnjk (KS 1763); -íčka, -ica ž k 1: ytem co zelinu w winohradech trhaly, dal som robotnikum a robotničkam f 17 (s. l. 1650); Dorothea relicta primluwala Janowj Wladar, abj wzal dczeru instantis, ponewačž ma dosti ssyat, ay robotnycza gest dobra (V. ČEPČÍN 1661); na huty žadnemu s služebnikuv hutnych nebylo dovolene nejake vino tamže privažat, jenž s tym spusobem panum geverkum na jich užitku mnoho odchaza, ano, i hutne robotnice skrze taky neporadek zvadzane byvaji (B. ŠTIAVNICA 1705 CM); mlynár Martin Halama mal gesste robotničzke, ktery (!) wihlaczaly chičzku (KRUPINA 1735); operaria: ďelnica, nágemnica, robotnica (KS 1763); -ícky príd k 1: operarius: robotnjcký (PD 18. st); -ícky prísl: k 1: serviliter: robotnjcky (PD 18. st); -íctvo [-í] s práca robotníka: officium operarium: robotnjctwj (PD 18. st)