Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

robota -y -bôt ž.

1. teles. práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, tvrdá r.; expr. konská r. veľmi ťažká; špinavá r. v nečistom prostredí i pren. expr. nečestné konanie; dať sa, pustiť sa do r-y; mať mnoho r-y

2. zamestnanie, práca: chodiť do r-y; hľadať si r-u; nastúpiť do r-y; vyhodiť niekoho z r-y

3. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r.

4. hovor. obyč. mn. sezónne špičkové práce na poliach: jarné, jesenné r-y

5. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti

expr.: je do r-y ako oheň je pracovitý; r. mu smrdí je lenivý; r. nie je zajac, aby ušla s prácou sa netreba ponáhľať; od r-y kone dochnú v práci sa netreba preťažovať; mať niekoho v r-e ohovárať ho; r. mu ide od ruky pracuje šikovne, rýchlo; mať → plné ruky r-y; dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť; trhať sa v r-e veľmi húževnato robiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
robota ‑y ‑bôt ž.

robota -ty robôt ž.

-ota/154544±104 2.91: substantíva ž. N sg. 54935→54798
+37
−11
hodnota/11349 sobota/8905 teplota/5857 porota/2845 jednota/2503 istota/1854 neistota/1712 lehota/1669 robota/1652 hmota/1529 ochota/1410 samota/1260 Lehota/1234 čistota/1010 (79/10009)

-ota/154544±104 6.55: substantíva m. neživ. G sg. 95187 života/94043 plota/963 robota/81 autopilota/47 chobota/35 maskota/15 (3/3)

-ota/154544±104 13.71: substantíva m. živ. G+A sg. 2412→2434±9 pilota/720 Ota/387 robota/309 idiota/275 Poirota/246 pivota/112 Herodota/95 maskota/86 Diderota/45 kojota/35 patriota/23 kamelota/23 Lota/0→22±9 (14/56)

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosťprácarobota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov robotyzamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanieprax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska praxaktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivitadielo: pokračovať v dielekniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod strojabeh: zabezpečiť beh podnikuprevádzka: uviesť elektráreň do prevádzkypráca: práca nôhfunkcia: dobrá funkcia obličiekpohyb: uviesť motor do pohybu


dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


robota p. práca 1–5


vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

robota, -y, -bôt ž.

1. telesná, fyzická práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, úmorná, krvopotná, otrocká, tvrdá, tuhá r.; chlapská r. pre chlapa; ženská r. pre ženu, primeraná žene, ľahšia; každodenná r.; poľná r. na poli; expr. konská r. veľmi ťažká, drina; r. po dome domáca, v domácnosti; piplavá, šiplavá r. pri ktorej sa pracuje s drobnými predmetmi a pri ktorej sa namáha zrak, obyč. zdĺhavá; mravčia r. drobná, vytrvalá; špinavá r. a) v nečistom prostredí; b) pren. hovor. nečestné, podvodné konanie; ísť brať sa do r-y, po r-e; pribrať sa, pustiť sa, dať sa do r-y, mať mnoho r-y, spraviť si, zastať si svoju r-u; zastať r-u niekoho zastúpiť, nahradiť (v práci); súci do r-y; expr. trhať sa, potrhať sa v r-e veľmi húževnato, rýchlo pracovať, robiť; zapriahnuť niekoho do r-y dať niekomu (ťažkú) prácu; hľadieť si svojej r-y starať sa o svoju prácu, venovať sa svojej práci

je do r-y ako oheň, ako osa o pracovitom, usilovnom človekovi; expr. r. mu smrdí je lenivý, nechce sa mu robiť; Robota, robote podáva ruku (Kuk.) stále je čo robiť; hovor. expr. r. mi stojí nikto za mňa nepracuje; Robota nie je zajac, aby ušla (prísl.) netreba sa (zbytočne) ponáhľať s prácou, do práce. Od roboty kone dochnú (prísl.) človek sa nemá v práci preťažovať; hovor. mať s niekým do r-y byť v styku, stýkať sa (obyč. nie v dobrom), mať do činenia; mať s niekým, s niečím r-u mať niekoho, niečo na starosti, starať sa o niekoho, o niečo; mať niekoho v r-e ohovárať; mať niečo v r-e pracovať na niečom, robiť niečo, zaoberať sa niečím; vziať niečo do r-y začať nad niečím pracovať; r. mu ide od ruky, r. mu beží pod rukami pracuje šikovne, rýchlo, je šikovný, zručný; r-y má vyše práva, má plné ruky r-y je veľmi zaneprázdnený; vziať niekoho do r-y a) zvlášť sa venovať niekomu, venovať mu svoju pozornosť; b) hovor. prísne s ním naložiť (zbiť, pokarhať); iron. To je (pekná) robota! zvolanie vyjadrujúce nespokojnosť, údiv nad niečím nepríjemným al. nevhodným. To by (ale) bola robota! (..., aby...) to by sme sa na to pozreli (zvolanie vyjadrujúce istotu, nepochybnosť o kladnom výsledku podujatia).

2. hovor. zamestnanie, práca: chodiť do r-y, hľadať r-u, nastúpiť do r-y; prepustiť niekoho z r-y, nájsť si r-u, dostať r-u; vziať, prijať niekoho do r-y; vyhodiť niekoho z r-y, byť bez r-y; Na druhý deň som neprišiel do roboty. (Zúb.) Lomidrevo pohľadal toho najchudobnejšieho majstra a k tomu stal do roboty. (Dobš.)

3. ťažká telesná práca; námaha, namáhanie: telesná r. (Karv.); Kde je mašina, tam robote odzvonili. (Krno)

dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť; nedať si s niečím r-u (veľa r-y) urobiť niečo povrchne, ledabolo; Veľká bola robota naraziť ju zasa na cestu (Kuk.) dalo to veľa práce. Čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. (Janč.) Mal krajčír roboty, kým ho presvedčil (Taj.) veľmi sa musel namáhať.

4. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r. výrobok vyrobený ručne, strojove; Starého otca už dávno niet, robota po ňom ostala. (Janč.) Keby si bol takú robotu do cechu doniesol, veruže by si ešte zo päť rokov musel vandrovať. (Kuk.) Stano poznal, že je to robota dobrého portrétistu. (Vaj.)

5. hovor. trochu zastar. obyč. v mn. č. sezónne špičkové práce na poliach (za starších časov): chodiť, ísť na r-y; hlavné r-y najdôležitejšie v príslušnom ročnom období; zelené r-y (Švant.) okopávka, okopávačka; jarné, letné, jesenné r-y; Keď bolo pekne v lete cez roboty, nebolo im nič. (Taj.) Nuž mal som vám pri robotách pomáhať. (Kuk.)

6. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti: panská r., vykúpiť sa z r-y; zrušenie r-y

robota ž
1. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti, feudálna pracovná povinnosť: ssedlacy su robotamy podluzny ku dworu (s. l. 1552 E); hosstacžnj powjnnj gsu robotamj k magieru, kdj se gim rozkaže podle objčage prwssiho (NOZDRKOVCE 1652); ponagprw s podanimi sebe tižnowu robotu odbudnem (BATIZOVCE 1755); jestliže na termin a na den uloženy neprindeme, ponajprv založa na nas pokutu: tri dny roboty nebo do temnice do put (UHROVEC 1770 LP); polne aneb gjne prace a roboti z pilnostu se wikonawati magu (Kur 1786-88)
L. panská, urbárska, zemianska, podzámocká r. vykonávaná pre zemepána: honili nas na pansku robotu (ŠARIŠ 1608); (slobodný človek) vžiwa sweg swobodj, nechodj na panske, roboty zemanske (BV 1652); drevo sahove darmo sme rubali i odvažali, ktere nam do urbarskych robot s. panstvo nepočtovalo (SIHELNÉ 1776 LP); Pribiš a Malatina velku chybu maju vo vozeni trungu, dokladajice i to, že hore Studenou nepustia s podzamockej roboty, iba ked jich druhi prijdu odmenit (ORAVA 1795 LP); obecná, mestská r. vykonávaná pre obec, mesto: nepodagte se teras, mate cas lecygakym rečom a chyrom nesprawedliwim, gestli kdo chce biti slobodni od meskich robuot (VIEDEŇ 1712); (Imrich), ktery na trestany k obecneg roboty odsudeny biwsse, z osady uskočil (PUKANEC 1788); kráľovská r. vykonávaná pre kráľa: mily pane richtarzij, prosim, zebi ste raczilij V. M. roskazaty pierkmijstrovij, panu Ondregovij, aby se chudemu czloveku našlo za geho praczu a za robotu, czo spravetlive (!) zarobil na kralovskey roboti (ŠÁŠOV 1581 E); sedliacka, vozná, cúgová, konská r. vykonávaná poddanými s ťažným dobytkom: ostatni (poddaní) tak konsku, gako pessi robotu powinni su wikonawati z pilnostj a z bedliwosti (BUDATÍN 1692); sedlacka robota negwetssy ge psota, awssak panum spomaha (BV 1652); ginssi robotu woznu (sme) newikonawaly, ponyewač robotne penyaze sme dawaly (STUPAVA 1768); musime dvakrat aneb nekdy i vice v tydni cugove roboty Jich Milosti panu Keczer Markovi odrábati (OPINÁ 1793 LP); podiaľna r. dlhé fúry trvajúce viac dní: služebnika tyesska nemoc na podalne roboty wikonawany ledagakeho včinila (Kur 1786-88); pešia, rukovná r. vykonávaná poddanými bez záprahu: čokoly okolo hospodarstwa slawneho panstwa potrebne gest, gak woznou, tak pessou robotou, wssecky powynosty wykonawame (BADÍN 1770); na nas obiwateloch a farnikoch gest naložena robota wsseczka rukowna (HRANOVNICA 1799)
2. aj pl roboty sezónne špičkové práce na poliach: kdi sedliaczi na robotu prisly do Wysoczgan, wzdiczki gich Ottlyk Giurgy chowal (CHOCHOLNÁ 1612); nemocný som bol, a to w ten čas, kdy som mal bol na roboty git, abich nečo zarobel (HATNÉ 1728); medzitim namluwal Bačinsky fatensa na roboty do Orawy (ORAVA 1735); w čas senjch robuot konje pasti se nemužu (TURIEC 1785); pastwu teras pomalu uhor, kdis sj garnu robotu dokonal (PR 18. st)
L. zelená r. okopávačka: zo zahradj sa obrobilj winicze, to gest zelena robota (KRUPINA 1745)
3. ťažká, telesná práca; námaha, namáhanie: žiwot nass gest gen psota, byda, nuze, robota (PoP 1723-24); desudo: s pracowánjm se potjm, potjm se od práci, od roboti (KS 1763); dety, ktere wisseg ossem roky magu, u gazdoch sluzbu mely, a sice u ktereho cigana taky sin se nagde, ten na rocznu robotu w zelezoch bude odsudeny (Kur 1785-96)
F. egyptské faraonovské r-y veľká drina: (Rožaj Ďurďo) tak nas ženie pracami jak z dobytkem, tak s pechotou, že sobe živi nevime co počiati pro neznesitedlne a egypske faraonovske roboty (POLOMA 1649 LP); dať r-u komu s čím zamestnať niekoho niečím: zahod prutko gednu herst muky mezi pčely, dass gim s tim robotu (RG 18. st)
4. telesná, fyzická práca; práca vôbec: mame okolo zamku mnoho roboty (BLATNICA 1587); lucubratio: nočny práca prj swetle, nočny robota; improbus labor: twrdá práca, robota (KS 1763); kdiž zrostlini kwitnu, negusilownegj biwagj w robote wcelki (PR 18. st)
F. mať r-u s kým zaoberať sa niekým: dawno bi bol mal kat s tebu robotu (MiK 18. st); pretrhnúť sa v r-e veľa sa narobiť: Joannes Drenowiczky slissal z ust Koziarowich, že treba si fatens pretrhnye sa w robotye, nist nyebudye maty (KRUPINA 1726); byť v r-e pracovať na niečom, robiť niečo: ssaty u kragčira su w robote (MiK 18. st); zavesiť r-u prestať pracovať, dokončiť svoju činnosť: gestližeby nektery saused anebo sedlak zawesil robotu v spolubratra nasseho a nezaplatil by a potom by opet ssel k ginemu bratru z robotu, techda ta robota aby gemu bila obstawena (CA 1637 E); r. nám stojí nikto za nás nepracuje: pro welike dessťe trapime se ťežce, robota nám stogi, wssecko hýne w poli (PK 1782); trlica bude mať r-u s kým treba potrestať na mučiacom nástroji trlici niekoho: trlicza budye matyi robotu s takowou strankou (KRUPINA 1737); byť v dobrej r-e byť dobre opatrený: winicu nad mestom nedal bych za dwe tiszicz zlati, ponewadž gest w dobreg robote (KRUPINA 1651); principium omnis rei maxima pars: počatek dobrý, polowica roboty; jaková robota, taková odplata (SiN 1678) aká práca, taká pláca; labor coactus non solet esse bonus: musená robota nebýwá dobrá (PD 18. st)
5. zamestnanie, práca: Matiey czasto psany bez swe roboty zostal a sskoden byl (BECKOV 1508 SČL); muž z roboty domú již jde (PV 17. st); solus ferias agit: on sám roboti nemá; opificium: remeslo, robota, práca (KS 1763); nechag swoge penjze, neb gesscze neviss, kdi robotu dostaness (CA 1780); kdis towaris priwandruge, mosi starsi towaris aneb starsi decan ponegprwek u czechmistra gemu robotu hledat (CA 1794)
6. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: jezdli by se cuzi aneb dedinsky kovač do cechu oddati chcel, ma mu dopušteno byti všeljakovu robotu do mesta prinesti a prodavati (B. BYSTRICA 1617 CM); pauk take plete swu robotu wzacnu, wj, že much nalapa, gestlj letat pocznu (BV 1652); co se doticže spraweneg roboty aneb dila yakehokolwek, nema se žaden mistr pokusity ty a takowe kupity bez wule a wedomosty (CA 1674); try ramj okenne sem okuwal z cynowanu robotu (DUBNICA n. V. 1730); menteka zelena guss dobre znosena, na ktereg robota hedbawna a z lissku opramuwana (BOJNICE 1768 DSJ); -ečka dem k 4: eram occupatior: mnohu pracečku, robotečku sem mywal; lucubratiuncula: malá nočny praca, robotečka (KS 1763)

Robota_1 Robota Robota_2 Robota
robota
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) robota
G (bez) roboty
D (k) robote
A (vidím) robotu
L (o) robote
I (s) robotou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) roboty
G (bez) robôt
D (k) robotám
A (vidím) roboty
L (o) robotách
I (s) robotami

robot
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) robot
G (bez) robota
D (k) robotovi
A (vidím) robota
L (o) robotovi
I (s) robotom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) roboti
G (bez) robotov
D (k) robotom
A (vidím) robotov
L (o) robotoch
I (s) robotmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) robot
G (bez) robota
D (k) robotu
A (vidím) robot
L (o) robote
I (s) robotom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) roboty
G (bez) robotov
D (k) robotom
A (vidím) roboty
L (o) robotoch
I (s) robotmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ROBOTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 58×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
DOBRÁ (obec TRENČIANSKA TEPLÁ), okr. TRENČÍN – 18×;
OPATOVÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 8×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 6×;
KUBRÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 5×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 5×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 5×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
MLYNSKÝ SEK (obec LIPOVÁ), okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
SOTINA (obec SENICA), okr. SENICA – 1×;
TRENČIANSKA TURNÁ, okr. TRENČÍN – 1×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a roboty : robotika a inteligentné priestory et robots : robotique et espaces intelligents
hry, roboty, spracovanie údajov jeux, robots, traitement de données
počítače, hry, roboty, spracovanie ordinateurs, jeux, robots, traitement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu