Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

robiť nedok.

1. konať, vykonávať prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tvrdo, namáhavo r.; r. v továrni, na poli, v bani; r. za dvoch veľa

2. konať, vykonávať istú činnosť, zaoberať sa niečím: r. výlety, r. skúšku, doktorát; r. mierovú politiku; r. (si) svoju povinnosť; r. niečo dobre, zle; r. niečo bez rozumu; čo tu r-š? i fraz. kontaktová formula

3. pripravovať z materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť: r. cesto, maltu, koláče

4. používa sa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A): r. plány plánovať, r. krik kričať, r. žarty žartovať, r. poriadok a) upratovať b) urovnávať spor, r. dlhy požičiavať si peniaze, r. okolky, expr. fóry vykrúcať sa; r. prieky vzpierať sa, r. si nádeje dúfať

5. meniť na niečo, dodávať isté vlastnosti: šaty ju r-ia štíhlou

6. spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, žiaľ, ťažkosti

7. hovor. zastávať funkciu, postavenie, úlohu: r. tajomníka, r. spojku

8. za(ob)chádzať: r-í s ľuďmi, čo chce

9. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru, rovnať sa: koľko r-í účet?

r. hlavou rozmýšľať; nedá sa nič r. niet východiska; expr. r. ako kôň veľmi usilovne; r. divy dosahovať neobyčajné výsledky; r. smutnú, vážnu, kyslú tvár tváriť sa smutno, vážne, kyslo; r. drahoty zdráhať sa; r. niekomu kázeň karhať ho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať; r. si z niekoho dobrý deň uťahovať si; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa; nevie, čo má r. s peniazmiich veľa; nerob si z toho nič preto sa netráp; r. zlú krv vyvolávať nespokojnosť; r. niekomu advokáta zastávať ho; r. pána správať sa ako pán;

opak. robievať -a

// robiť sa

1. diať sa, stávať sa (význ. 2, 3): čo sa to dnes vonku robí?

2. vznikať, utvárať sa: pod očami sa mi r-ia kruhy; na oblohe sa r-ia mraky

3. tváriť sa, predstierať: r. sa hlúpym, dôležitým; r-í sa, že spí

čo sa mu r-í? a) čo mu je? b) ako si to predstavuje?

opak. robievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
robiť ‑í ‑ia nedok.; robiť sa

ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr.kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiťspráv. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovaťspráv. robiť zvieratá krotkými, krotiť

robiť sa 1. p. tváriť sa, predstierať 2. p. diať sa 3. p. tvoriť sa


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku; r. na poli, v továrni; r. akord, na akord, v akorde; r. na niekoho drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom; r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho; expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť; r. ako drak veľmi usilovne; Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech; r. si svoje svoju prácu, robotu; r. (si) okolo svojho, na svojom; r. na svoju ruku samostatne; pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať; pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?; r. prípravy na niečo, r. prehliadku; r. skúšku skladať; r. vychádzky; r. túry; r. remeslo; r. kupectvá (Fig.); Od mala robil murárčinu. (Mih.); r. niečo dobre, zle; r. mierovú, dobrú, zlú politiku; r. kotrmelce, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene; r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu; r. (si) svoju povinnosť; mať, nemať čo robiť; Začal stopovať hosťa, čo robí. (Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.); pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.); r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci; Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho; Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde; nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné; nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!; r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia; r. nábor získavať; r. (si) plány plánovať; mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať; utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto; r. šaty; r. zo starého nové; r. víno, r. čaj, kávu; r. pokusy, experimenty; Robíte výbavu pre malého občianka? (Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.); r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať; r. poznámky a) napr. do knihy, písať; b) vtipkovať; r. dlhy požičiavať si peniaze; r. poriadok a) upratovať, riadiť; b) urovnávať spor, zvadu, nezhody; hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti; r. chaos, zmätok, neporiadok; Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy. (Vaj.)

expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky; hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa; zried. r. reč (Tim.) klebetiť; hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa; r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa; r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány; r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo; r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým; kniž. r. výber vyberať; r. nápravu naprávať niečo; r. rozdiel rozlišovať; r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo; r. prieky vzpierať sa, odporovať; r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť; hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať; zabávať niekoho; r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať; r. okľuky okolkovať; hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa; r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať; r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne); r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa; r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať; r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy; r. pózy, komédie pretvarovať sa; r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať; r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo; r. si nároky nárokovať si; r. si výčitky vyčítať si; r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu; r. si násilie premáhať sa; r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho; r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu; r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo; r. si z niečoho svedomie vyčítať si; r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo; nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo; nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí; r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa; r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo; dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti; r. niekomu galibu, oštaru; Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie. (Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné; nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša; r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť; robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť; r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho; r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo); stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho; Robil županovi sekretára. (Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

r. niekomu advokáta zastávať ho; r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho; r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom; r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho; hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme; r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore); hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa; činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým trebarobiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.); hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?; b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým; r. sa bláznom, hrdinom; Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi. (Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa

Morfologický analyzátor

robiť nedokonavé sloveso
(ja) robím VKesa+; (ty) robíš VKesb+; (on, ona, ono) robí VKesc+; (my) robíme VKepa+; (vy) robíte VKepb+; (oni, ony) robia VKepc+;

(ja som, ty si, on) robil VLesam+; (ona) robila VLesaf+; (ono) robilo VLesan+; (oni, ony) robili VLepah+;
(ty) rob! VMesb+; (my) robme! VMepa+; (vy) robte! VMepb+;
(nejako) robiac VHe+;

robiť ndk
1. konať, vykonávať prácu, pracovať: Matthias Murar pryduce ke mnie pred osmy tidnj, aby robil v mne, zustal toliko do tydne žiar n. h. 1590; ago: czinim, robim, delam vt 1648; ktery towariss plat bere, ten powinnen gest swým náčinjm aneb radem robiti ca 1676; robotnykom, ktery pry muraroch robily, daly sme chleby a masza, d 24 krupina 1684; nech robja giný, ty zahalag sk 1697; murari weru statocne robga radvaň 1707; swedek widel, že (ruka) bila uderena a zapuchla, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil (poddaný), ani robit na ňyu nemohel priekopa 1716; minarom trom, čuo okolo kuchine robili, masa lib 1 1/2 den 6, chleba, piwa den 10 žilina 1718; widim ga, ze tu anj za čtiry roky nebude koncza, gestli takto budeme robit martin 1731; moj muš za mnu prišol, ta mu dali pan šest palic a musol robic na panske ten isty den bertotovce 1786; pomimo panščiny, kteru milostivemu panu našemu robime a vybavujeme, ešte prinuceni sme služebnikom panskym robit turzovka 1798 lp; dobri gazda any k susedu na klebetu s pipku neyde, ale ze swu čeladku roby, pracuge, žeby sskody nemal mik 18. st
r. ako voly v jarme ťažko, namáhavo: robíme, robíme jako voly v jarme, ver sa narobíme rechtorovi darme pv 18. st; kdo leniwo ge, leniwo roby sin 1678
2. (čo) konať, vykonávať nej. činnosť, zaoberať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: muž má ženu swu milowat a kdi nedobre roby, ma gu straffat rw 1702; (Koziarkina nevesta) powedela, že geg mati, totiž Kozyarka, nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robit, cžuo ona krupina 1716; u sedzmi dzeny jeszt tvojoho Pána Boha szobota: nyerob tedi śádnu prátzu mca 1750; gag, beda, čuo budeme robit? s. l. 1769; (žena) se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila a nisst nerobila mik 18. st
vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, rozhorčenie (obyč. v kliatbach): Marissa, kieho cžerta robiss že taku sskotrpinu pre tu dieru p. ľupča 1691; caecus est furore: newj, co roby od hněwu wu 1750 neovláda sa, nekontroluje sa
3. čo (z čoho) pripravovať z nej. materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť niečo: obydwe strany plod robyly l. ján 1480 sčl; Jozef Zlatnyk memu švagrovy gedon prsten robj s. l. 1580 e; opatrownica mleka w mlyečnem sklepe ze smetany maslo robj w bance mutjce kob 1666; aby žaden z mystruw z remesla kragčirskeho nedopusstel se ssatu z dwogakeg materie robity, czo gesli by se ktery dopustil, pod skapanym takoweg roboty ca 1686; pracowite wceli madowiny zbieragu a s nich sladky mad robia ms 1758; geden czlowek falesne dvacatniky robit se opowazil kur 1785–96; (hrnčiari) hlýnu na hrnce sucu kopagu a s neg hrnce robga bukovina 1754
4. čo používa sa ako formálne sloveso a tvorí významový celok s pripojeným substantívom: s. h. njekowu lichwyczku swogu mam, skrze kteru gen by se neczistota robyla trenčín 1702; Gyarmočanga tu larmu a bitku robilj selešťany 1742; jak mi robime ten hréch? mca 1750; baby milé, baby, nerobte klebety pv 18. st
o r. koniec končiť: umrime i mi hréchom, robme konyetz szvim vinóm hps 1752; r. počet účtovať: kdy pan instans stranj swjch dluhuw zo Sskrabak Danielom počet robil, swedek prjtomny bil dražkovce 1729; r. pokoj vyhlasovať mier: začala se turecka wojna a čo wibogowali za tri roky, to wšetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokoy robil, hned gako bol za krala korunowany b. štiavnica 1786 e; r. poníženosť komu ponižovať niekoho: co slissice pan Jeszensky zdaliss ani to rečmy instansowy poniženost nerobil martin 1731; r. posmech z koho, smiech nad kým vysmievať sa z niekoho: aby geden towaris druheho wzdiczky ucztyil a spatne meno nenadawal, negaky posmech z neho nerobil ca 1794; potom (chlapec) vybehl ven, robil nad nimi (ľuďmi) smích pv 18. st; r. prekážku spôsobovať ťažkosti, nepríjemnosti: tenže hostinsky nam prekažku robi, obzvlašte ze statkom vrbica 1772 lp; r. prenasledovanie komu v čom prenasledovať niekoho: pan urednik banowsky welike nam prenasledowany w naboženstwy nassem počal robit bánovce n. b. 1712; r. svedomstvo z čoho: svedčiť o niečom: iz toho sveté piszmo svedomsztvo robi, śe volyáchtoré v nyém verujú, nyikdá se nyeszklámú hps 1752
r. onucu z koho potupovať niekoho: z ňég potupu, onucu robí, že gu za blázna liďé budú držati bu 1795
5. koho čím, akého, čo z čoho zamieňať, meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo, niekoho: pane bratre, wed ony (vojaci) was nepowedugu, zeby ste wy lihaly, ale že gim ge to dywno, že gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity laclavá 1686; rownim spusobem aby sebe (tovariš) z robotnich dny swatek nerobil, nezahalal ca 1794; zdaliss gsi pri spowedi ginych winnych nerobil, pričinu hrichu tweho na bliznych neskladal? mk 18. st
6. čo (komu) spôsobovať, zapríčiňovať niekomu niečo: prosym, gestly by neweste krywdu robyla dyewka spolu tatom, aby welebny magestrat besz pokuty nenechal krupina 1690; setko to opilstwo robi radvaň 1705; ty gsy bratu stricznemu Mihalowy nocznim časem chmeliny wipasol, aj po wsseczkich kapustach sskodu robil s. l. 1711; neplač, milá, neplač, nerob si v srdci žial pie 18. st; gag, prosim tia, zanechag tak, gesscže ti dam geden turak, nerob racži hanbu wiecži pas 18. st
r. krátosť komu: krivdiť niekomu: urednika tohoto a klučara jestli tu na meste nechate, my puste dediny musime nechati, nebo nas velmi sužuji a velku kratost robia (nám) jabloňovce 1650 lp;
-ievať [-ie-, -í-] frekv k 1: nedaleko mostu stareho bola Ssomogyho zahrada a nyektery sme z nas y robywaly w tich zahradach trenčín 1613; pri tich wapeniczach take sem robiwal v. zálužie 1617–19; pokud žatwa a hrabačka yaryn panskych bola, robiewali (poddaní) gako se gjm rozkazalo turany 1716; (poddaní) k panu Kubiny prisluchagicy zritka aneb nikda po dwa dny robgewagu bukovina 1784; k 2: powysse tich zahrad som ya czastokrat chodywal okopawat zele do zahrady pana Symundeakoweg a gyne roboty som robywal trenčín 1613; keď ty chceš k nám chodievati, musíš múdro robievati rl 17. st; nebudem giž robit, gako sem robiwal, že bich s towarissmi ku tobe chodiwal zl 18. st; k 3: takowj most podanj hradocky robywaly a poprawaly dovalovo 1766; pre pansku potrebu šteky do wynicz suce robgewagu zázrivá 1770; k 6: w sjati, lukach, ano i w horach ze zlosti a samopassij welike sskodi se robgewagu b. bystrica 1778; bil nekďe welký nedweď (:medweď:), který w kozách, owcách mnoho škodi robíwal bu 1795;
robiť sa
1. (s kým) diať sa, stávať sa, uskutočňovať sa: slissal (som) kryk w dome panskem a newedel sem, czo se w dome roby p. bystrica 1562 e; Jano, ti si blazen, ze ty idjess, uwidiss, czo sa budje s namj robit veselé 1748; čo sa tuto robj? blr 18. st
čo/čože sa vám robí? čo vám je, čo je s vami?: co sa wam roby, nebo sme niyakowu kriwdu, any sskodu nykomu nedelalj krupina 1643; czože se wam robj, vž sa wolj poratane s. l. 1774; ey, nech sa cžerty melu, ga nedbam nisst, nech sa roby, cžuo chce diviaky 1736 nech je akokoľvek
2. vznikať, vytvárať sa: sskodi skusugeme od nahliwjch dessduw, skrz ktere w rolach a winohradoch wimoli se roba suchá n. p. 1768
3. kým, akým tváriť sa, predstierať, stavať sa do úlohy niekoho: ten twug hospodar welmj se wizdwihol, negmudregssim se roby zvolen 1642 vystatuje sa; swedek dobre znal pana otcza, ktery mywal swoge obydlenya w dedine Iwanczyneg wsy a wzdycky se zemanom pred lydmy statecznymi robil h. šúr 1703; jeden pak z slobodniku tych i zemanem se robi (nitra) 1731; kdo se nasilu chte w chotary urecitim panom robity, to se nemuze any ode mna, any od podanich dopustity, ale dobrim a krestanskim spusobom bez obrazeny prykazanj boskeho musy se oddalitj a nedopustitj turie 1751;
-ievať sa [-íva-] frekv k 3: nenis’, nenis’, jak si sa robíval, nenis’, nenis’, jak sa robíš ad 18. st

robiť_1 robiť robiť_2 robiť robiť_3 robiť robiť_4 robiť robiť_5 robiť robiť_6 robiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor