rožok -žka, rožtek -a m.
1. zdrob. k roh (význ. 1): slimačie r-y parožky, tykadlá
2. výčnelok: r. periny
3. druh pečiva v tvare (zahnutého) rohu: r. s maslom; vanilkové r-y drobné pečivo
4. podlhovastý zahnutý zemiak
● expr.: → vystrčiť r-y; narástli mu r-y, → rohy;
rožkový, rožtekový príd.: r. tvar
rožkový -vá -vé príd.
rožok, -žka i rožtek, -a m.
1. zdrob. malý roh: Slimák, slimák! Vystrč rožky, na parožky! (riekanka) Odrazu mesiac vystrčil svoj rožtek spoza kulís mrakov. (Gráf)
● hovor.: anjel s rožkami čert;
pren. žart. o zlom dieťati; vystrkovať, vystrčiť, ukazovať r-y ukazovať, ukázať pravú povahu, začať sa správať nespratne; narástli mu r-y stal sa sebavedomý, namyslený;
2. vyčnievajúca časť niečoho, výčnelok, roh: r. zástery, r. periny, r. obrusa
● hovor. žart. v každom r-u trošku zo všetkého trochu; mať v r-u byť opitý, mať pod čapicou;
3. druh pečiva tenkého, obyč. zahnutého tvaru;
4. rožky druh zemiakov podlhovastého, zahnutého tvaru;
rožkový príd. majúci tvar rožka: r-é zemiaky;
rožisko, -a -žísk str. i m. zvel.
rožok [ro-, rú-; -ek], rožtek [-žček] m 1. dem malý roh: kozlátko mívá rožky a rado tergáva (PV 17. st); y zaljbj se Bohu nad telato mladé, které rožki wypússtá y kopjtka (KB 1757); corniculus: rožek, rožček (KS 1763) 2. dem hudobný nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: pakli by geden czlowiek wyhnal geden zwierz a psy by za niem biezeli a on by nebyl trubyl rozkem, nehrzessy w tom (ŽK 1473) 3. výčnelok: item od czepicžkj z rosskj a od kolpačka, od každeho ma krajcer dan bitj (KREMNICA 1697); motička z rosky (M. KAMEŇ 1774) L. jelení r. plavúň obyčajný Lycopodium clavatum: mach zemsky, ginak geleny ružek, u wine warenj a pitj mocne drobj a ženye kameny (RN 17.-18. st) 4. druh pečiva v tvare zahnutého rohu: za rosski pekarowi, ktere se brali k p. ffogtowi, den 7 (ŽILINA 1718-19); káwa, mléko a cuker gest gragcaruw 6. rožek gragc. 1 (BU 1795); rožkový príd k 3: crustulum bicorne: rosskowy kolač (LD 18. st)