Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.; nakupovať od r-ov;

roľníčka -y -čok ž.;

roľnícky príd.: r. kraj; r-a práca;

roľníctvo -a s.

1. hromad. roľníci

2. obrábanie pôdy, práca roľníka: zaoberať sa r-om

roľník, -a, mn. č. -ci m. kto obrába pole, kto trvale pracuje v poľnohospodárskej výrobe; za kapitalizmu malý al. stredný podnikateľ v poľnohospodárstve, sedliak, gazda: malý, drobný r. vlastniaci malé množstvo pôdy; stredný r. vlastniaci neveľké (stredné) množstvo pôdy; samostatne, jednotlivo, súkromne hospodáriaci r.; kolektívne hospodáriaci, družstevní r-i; pracujúci r.; kolchozní r-i pracujúci v kolchoze; zväzok, jednota robotníkov a roľníkov; pren. On považoval sa za takého roľníka duší detských (Taj.) vychovávateľa;

roľníčka, -y, -čiek ž.;

roľnícky príd. r. ľud, r. kraj, r-e obyvateľstvo; r-a práca; r-a chudoba (za kapitalizmu) poloproletariát; jednotné roľnícke družstvo (JRD) dobrovoľné združenie pracujúcich roľníkov s cieľom kolektívne hospodáriť na pôde; r-a otázka problémy, záležitosti týkajúce sa roľníctva; narodil sa ako r. syn jeho rodičia boli roľníci;

roľníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.

(jeden) roľník; (bez) roľníka; (k) roľníkovi; (vidím) roľníka; (hej) roľník!; (o) roľníkovi; (s) roľníkom;

(štyria) roľníci; (bez) roľníkov; (k) roľníkom; (vidím) roľníkov; (hej) roľníci!; (o) roľníkoch; (s) roľníkmi;

roľník m kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá; príslušník poddanského obyvateľstva: gmenom celeg dediny prissla wetssža czastka rolnikow žilina 1696; povinnosti a platy rolnikuv na gruntiech zustavajicich sklabiňa 1699 u2; agrarius: rolnjk ks 1763; agricola: rolnjk pd 18. st;
-íctvo [-í] s obrábanie pôdy, práca roľníka: agricultura: rolnjctwj pd 18. st