rok1 -a/-u m.
1. obdobie 12 mesiacov; čas od 1. I. do 31. XII.: kalendárny r., minulý, budúci r.; školský r. obdobie vyučovania; Nový rok 1. január; nový r. kt. prichádza; cirkevný r. liturgický (začína sa adventom); mať dva r-y; minulo mu desať r-ov
2. ročný prírastok na kmeni, letokruh
3. obyč. mn. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: študentské r-y, r-y mladosti, biedy
● takto r. pred rokom; z r-a na r. každý rok; raz za uhorský, turecký r. veľmi zriedka; pejor. byť sto r-ov za opicami zaostávať vo vývine; muž v r-och nie mladý; byť v najlepších r-och v strednom veku;
ročný príd. k 1, 2: r-á lehota, r-á ťažba, r-é dieťa; r-é kruhy;
ročne prísl.: r. sa schádzať;
rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1
ročný -ná -né príd.
ročný trvajúci rok, týkajúci sa roka, rok starý • jednoročný: ročná, jednoročný lehota; ročné, jednoročné mláďa • celoročný: celoročná práca • zastar. ročitý: ročitý prírastok • dvanásťmesačný
ročný príd. týkajúci sa jedného celého roka; určený na jeden rok, trvajúci jeden rok, majúci jeden rok: r-á lehota; r. zárobok, r. plat za jeden rok; r-á súvaha; r-á ťažba (napr. uhlia); r. prírastok; r. výkaz, r. rozpočet; r-é dieťa, r-é mláďa; r. (cestovný) lístok platný na jeden rok; r-é kruhy prírastky kmeňa stromu za jeden rok, viditeľné pri priečnom reze ako kruhy; r-é obdobia jar, leto, jeseň, zima; obch. r. obrat súhrn predaného a kúpeného (tovaru) za jeden rok; Apelujem na vašu ročnú činnosť v našom spolku. (Stod.);
ročne prísl. raz do roka, raz v roku; za rok: usporiadať niečo raz r.; r. sa schádzať; podpora 50 zl. ročne (Bodic.); Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne, koľko ročne. (Hor.)
ročný príd 1. týkajúci sa celého roka, určený na rok, trvajúci rok, majúci rok: brawczow rocznich wetssych y menssich No 16 (TRENČÍN 1658); oracž gest, kterj rolu dela, duochodkem roczneg urodi se žiwj (KoB 1666); chudobneho a mizerneho čloweka na geden rok wymazugj a wylučugj od ročneho platu (ŠARIŠ 1690); co též dosvečuge v ročnjch kronjkách Petrus Scargus, S. J. spisowatel (BT 1758); census: dúchodek ročny (KS 1763); dal gsem Sziklerowy za geho ročnu službu fl 4 d 18 (s. l. 1775) 2. konaný raz do roka, každoročný, výročný: na tito slavnosti ročnie, totižto Narozeni Pana Krista, techda i buducne vino pana velikomožneho davaji (poddaní) (BOJNICE 1614 U2); magy take magstrowe podle starodawneg obyčege rocny den držety, a to sycze tu nedely po Božym Tele (CA 1663); (cirkev) ustanowyla y ročnj den, na který wssech werných dussyček w očistcy zustawagjcých se pamatka wykonáwa (PW 1752) 3. mnohoročný, starý: (Renait) priložil chrbét k ročňejšímu stromu a v jednéj ruce proťi jedními meč, v druhej proťi druhímu švancaru krúťil (BR 1785); subst r-é [-ô] s ročný poplatok (pastierom): item pastierom (dali sme), kdj na rocžnuo wihnalj, 12 d; pastyerom meskym, kdy na ročnuo wyberaly, dalo se wyna d 16 (KRUPINA 1695; 1706); -e prísl k 2: priewoz gest tu, od ktoreho platiwagi ročne sstiri zlate (BUDATÍN 1629); unižene, pokornie prosime Vašu Osvicenost, žeby aspon nas račili jedneho každeho zanechat na tiech dvuch zlatych ročnie kantrovych peniezi platit (KUBRICA 1718 LP)