rieka [rie-, ré-, rí-] ž prirodzený vodný tok väčších rozmerov: na wdawek se pridal zhury psanemu Ondrussowy za kapusne zahrady geho za Kysuczu ležycze od Radolskeg rjeki, po rieku na pohrbu budatín 1478 sčl; konope w ryce mocžitj gest zakazano, a ktery bi kolwek to nassel, ma slobodne wodu dolu pusstetj betliar 1610; jest tam potok, budto reka, v kterej se mohu nachazeti tak drobne ryby, jako i pstruhy, ano i lipne likava 1625 u2; ribar w ryece riby lapa kob 1666; réka anebo potok, co prez mesto teče, služj k wiplawowanj nečistoty op 1685; rieka nam tez w chotary priekazku roby, walagicze nam brehy stupné 1770; réka gest woda wždicki plinúca ds 1795; pren ma otec a matka synačka gedneho, sobe welmi mileho, teho když skrze smrt časnu stracugu, hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu ms 1749 mnoho, veľa;
riečny príd: ryečni rak maly, na predek y na zadek chodya kob 1666; rybi ryčne gsau: wyzyna, gesetr koa 17. st; flumentatus: rečny ks 1763;
riečka ž dem: neveduc pak z jakej pričiny, Jej Velkomožnost pani nam takovu cestu zhajuje, že slobodne k našim holiam choditi nelze, nebo takova riečka je zahajena papradno 1673 lp; bol pewní člowek, které okrem ubohég chalupki na brehu malég réčki postawenég, nemal nič ds 1795
P tpn fl. Polireca polerieka 1113 cdsl; Rekche v gemeri 1232 vss; v. Rechke riečka 1282 vso