Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rieka -y riek ž. prirodzený vodný tok väčších rozmerov: hlboká, široká, rozvodnená r.; ohyb, breh r-y;

riečny príd.: r. štrk, r-a doprava, loď;

riečka -y -čok ž. zdrob.

rieka -ky riek ž.

rieka, -y, riek ž. prirodzený vodný tok väččích rozmerov: široká, hlboká r., čistá r., prudká, pomalá r., rozvodnená r.; geol. ponorná r. ktorá sa stráca v priepustných vrstvách (v krasovej oblasti);

riečny príd.: r. piesok, štrk, r-e ryby z rieky; r-e údolie, r-e koryto údolie, koryto rieky;

riečka, -y, -čok ž. zdrob.

rieka [rie-, ré-, rí-] ž prirodzený vodný tok väčších rozmerov: na wdawek se pridal zhury psanemu Ondrussowy za kapusne zahrady geho za Kysuczu ležycze od Radolskeg rjeki, po rieku na pohrbu (BUDATÍN 1478 SČL); konope w ryce mocžitj gest zakazano, a ktery bi kolwek to nassel, ma slobodne wodu dolu pusstetj (BETLIAR 1610); jest tam potok, budto reka, v kterej se mohu nachazeti tak drobne ryby, jako i pstruhy, ano i lipne (LIKAVA 1625 U2); ribar w ryece riby lapa (KoB 1666); réka anebo potok, co prez mesto teče, služj k wiplawowanj nečistoty (OP 1685); rieka nam tez w chotary priekazku roby, walagicze nam brehy (STUPNÉ 1770); réka gest woda wždicki plinúca (DS 1795);
x. pren ma otec a matka synačka gedneho, sobe welmi mileho, teho když skrze smrt časnu stracugu, hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu (MS 1749) mnoho, veľa; riečny príd: ryečni rak maly, na predek y na zadek chodya (KoB 1666); rybi ryčne gsau: wyzyna, gesetr (KoA 17. st); flumentatus: rečny (KS 1763); riečka ž dem: neveduc pak z jakej pričiny, Jej Velkomožnost pani nam takovu cestu zhajuje, že slobodne k našim holiam choditi nelze, nebo takova riečka je zahajena (PAPRADNO 1673 LP); bol pewní člowek, které okrem ubohég chalupki na brehu malég réčki postawenég, nemal nič (DS 1795)
P. tpn fl. Polireca (Polerieka 1113 CDSL); Rekche (v Gemeri 1232 VSS); v. Rechke (Riečka 1282 VSO)