richtár -a m.
1. v min. hlav. predstaviteľ obce
2. za feud. zástupca vrchnosti v správe obce;
richtárka -y -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.;
richtárstvo -a s.
richtár -a m. (richtárka -y ž.) ‹n›
1. hist. úradník s nižšou súdnou právomocou dosadzovaný feudálnou vrchnosťou do miest a obcí
2. (v minulosti) hlavný predstaviteľ obce
3. hovor. starosta obce;
richtár, -a m. zastar. hlavný predstaviteľ obce al. mesta v minulosti, starosta: obecný r. (Ondr.); Šiel s prípisom k richtárovi a tam požiadal, aby sa to v obci vybubnovalo. (Fr. Kráľ);
richtárka, -y, -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.: r. úrad; r-a palica symbol úradnej moci richtára;
richtárstvo, -a str. richtársky úrad
(jedna) richtárka; (bez) richtárky; (k) richtárke; (vidím) richtárku; (hej) richtárka!; (o) richtárke; (s) richtárkou;
(tri) richtárky; (bez) richtárok; (k) richtárkam; (vidím) richtárky; (hej) richtárky!; (o) richtárkach; (s) richtárkami;