riasa -y rias ž.
1. záhyb (na látke): r. sukne; anat. kožné r-y jemné záhyby
2. obyč. mn. chĺpky na očnom viečku, mihalnice, obrvy
3. obyč. mn. bot. vodné rastliny v podobe vláken
riasa -sy rias ž.
mihalnica 1. pohyblivý kožný kryt na oku • viečko: mihalnice, viečka mu od únavy padajú
2. chĺpok na očnom viečku • riasa: má krásne dlhé mihalnice, riasy • obrva • kniž. brva
riasa 1. obyč. mn. č. chĺpky vyrastajúce na okraji očného viečka • obrva • mihalnica: dlhé, čierne riasy, obrvy, mihalnice • anat. riasnica
2. obyč. mn. č. vodné rastliny v podobe vláken • chaluha (hnedá morská riasa)
3. p. záhyb 1
záhyb 1. zahnutá časť poddajného materiálu • sklad: prežehlila každý záhyb, sklad na sukni • riasa (záhyb, obyč. na látke): husté riasy blúzky • náber • krajč. zámik (preštepovaný záhyb na látke): šaty so zámikmi • hovor.: fald • falda: na sukni sa pri sedení urobili faldy • vráska (záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním): mať vrásky na tvári • zastaráv. zhyb: zhyb látky
2. p. ohyb 1 3. p. zákruta
riasa, -y, rias ž. obyč. v mn. č.
1. chĺpky vyrastajúce na okraji očného viečka, mihalnice: Oči veľké, belasé, s dlhými riasami. (Tim.) (Oči) hľadia naň skúmavo spod dlhých čiernych rias. (Kuk.) Cez vejáre tmavých rias obraz lúk svieti mi. (Len.)
2. záhyb, náber na látke, na (splývajúcom) odeve: Prechádza si rukou po zástere, aby upravila riasy. (Čaj.); riasa plášťa (Hviezd.); anat. kožné r-y, r-y na sliznici jemné záhyby;
3. neodb. oklasie: r-y ovsa (Fig.); Uteká po poli cez žít riasy. (Fr. Kráľ) Odtrhla byľ žitnačky (trávy), ošmykla z nej riasu. (Kuk.);
riasový2 príd. r. okraj viečka
riasa [ria-, ra-] ž vláknitá vodná rastlina: drahota hrozně weliká byla, takže ludga temer wjc strachem než hladem zemjrali, nekterj z rgasy chléb gedli (P. ĽUPČA 1600 E); k trawe se pricitugj polnya konopa, opet ryasa (KoB 1666); alga: rasa wodný, porost; ulva: rása, gazerná rasa, porostlina na wode (KS 1763)