riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;
riaditeľka -y -liek ž.;
riaditeľský príd.: r. príkaz;
riaditeľstvo -a s.
1. iba jedn. funkcia riaditeľa
2. správa, vedenie organizácie; jej sídlo (budova, miestnosti)
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
riaditeľ, -a, mn. č. -lia m.
1. osoba spravujúca, vedúca nejaký podnik al. inštitúciu: r. podniku, závodu; r. školy, divadla, ústavu; r. hlavnej správy; generálny r. hlavný; robotnícky r. z radov robotníkov;
2. kto sa stará o úspešný priebeh niečoho: r. bálu (Tim.); šport. r. pretekov funkcionár, ktorý je zodpovedný za priebeh pretekov;
riaditeľka, -y, -liek ž.;
riaditeľský príd.: r-é miesto, r. plat; r-é povinnosti; škol. r-é pokarhanie pokarhanie riaditeľom; r. deň voľno, ktoré udeľuje riaditeľ
(jeden) riaditeľ; (bez) riaditeľa; (k) riaditeľovi; (vidím) riaditeľa; (hej) riaditeľ!; (o) riaditeľovi; (s) riaditeľom;
(štyria) riaditelia; (bez) riaditeľov; (k) riaditeľom; (vidím) riaditeľov; (hej) riaditelia!; (o) riaditeľoch; (s) riaditeľmi;
riaditeľ [ria-, ri-] m 1. kto má na starosti spravovanie, správca: Csuty Pal zdrzan gest od pana groffa Illyeshazy Gabora za riditela slawneho geho dworu h. čuta 1604; sweta tohoto ryditel Buch gest pp 1734; rector: spráwec, wládar, rjditel ks 1763; gubernator: spráwce, ridjtel ap 1769 2. (duchovný) vodca: gemu (Bohu) se z dussj y s telem do ochrany oddáwam, on bude mjm rjditelem pop 1723–24; calvinski predikatorowe w Anglij Alžbetu kralownu za hlawu cyrkwy sweg ryditela, hlawneho pastýra uznáwali pp 1734; (René) ze samím riditelem svojím, Van Stiphoutem, reč a raddu držal br 1785 3. kto vedie loď, kormidelník: réditel sedicy na zadni strane ssiffu op 1685; juž správce a riditel lodi vivolal, pomoc, jisté biti zahinúti br 1785; riditel siffu y z ginimy plawczamy powstaly naproty Jonassowy sf 18. st; -kyňa ž 1. k 1: gubernatrix: ridjtelkyna ks 1763; (Boh) Evu ustanovil za riditelkinu v tom ragi, abi bola pomocnica mužovi svemu sj 18. st 2. k 2: nasledugu panny, kterých ridjtelkyne bude s. panna Kateryna wp 1768; -ný príd k 3: z rukámi riditedlné weslo gsem uchopil, trám riditedlny zlomen gest pt 1778; -nosť ž spravovanie: všecku by nam sice nadej naše prozby pred s. stolicu častokrate v uskostach našich predložene velmi malu v čulejšem našem utiskani zaslubily, ale milosrdenstvi a opatrena s. stolici riditelnost nam uš, v uskostach našich proukazana, zase utekat se dovoluje sielnica 1773 lp