riaditeľ [ria-, ri-] m
1. kto má na starosti spravovanie, správca: Csuty Pal zdrzan gest od pana groffa Illyeshazy Gabora za riditela slawneho geho dworu h. čuta 1604; sweta tohoto ryditel Buch gest pp 1734; rector: spráwec, wládar, rjditel ks 1763; gubernator: spráwce, ridjtel ap 1769
2. (duchovný) vodca: gemu (Bohu) se z dussj y s telem do ochrany oddáwam, on bude mjm rjditelem pop 1723–24; calvinski predikatorowe w Anglij Alžbetu kralownu za hlawu cyrkwy sweg ryditela, hlawneho pastýra uznáwali pp 1734; (René) ze samím riditelem svojím, Van Stiphoutem, reč a raddu držal br 1785
3. kto vedie loď, kormidelník: réditel sedicy na zadni strane ssiffu op 1685; juž správce a riditel lodi vivolal, pomoc, jisté biti zahinúti br 1785; riditel siffu y z ginimy plawczamy powstaly naproty Jonassowy sf 18. st;
-kyňa ž
1. k 1: gubernatrix: ridjtelkyna ks 1763; (Boh) Evu ustanovil za riditelkinu v tom ragi, abi bola pomocnica mužovi svemu sj 18. st
2. k 2: nasledugu panny, kterých ridjtelkyne bude s. panna Kateryna wp 1768;
-ný príd k 3: z rukámi riditedlné weslo gsem uchopil, trám riditedlny zlomen gest pt 1778;
-nosť ž spravovanie: všecku by nam sice nadej naše prozby pred s. stolicu častokrate v uskostach našich predložene velmi malu v čulejšem našem utiskani zaslubily, ale milosrdenstvi a opatrena s. stolici riditelnost nam uš, v uskostach našich proukazana, zase utekat se dovoluje sielnica 1773 lp