riadiaci príd.
1. kt. riadi (význ. 1): r-e orgány
2. použ. pri riadení, určený na riadenie (význ. 1): r-a páka
riadiaci, -a, -e príd.
1. používaný pri riadení, určený na riadenie: r-a páka; geom. r-a priamka kužeľosečky priamka určená podmienkou, že body kužeľosečky majú stály pomer vzdialeností od nej a od ohniska; tech. r. mechanizmus ktorým sa udržiava al. mení smer chodu (automobilu);
2. vedúci, hlavný: r-a sila, r. orgán
(jeden) riadiaci; (bez) riadiaceho; (k) riadiacemu; (vidím) riadiaceho; (hej) riadiaci!; (o) riadiacom; (s) riadiacim;
(dvaja) riadiaci; (bez) riadiacich; (k) riadiacim; (vidím) riadiacich; (hej) riadiaci!; (o) riadiacich; (s) riadiacimi;
(jeden) riadiaci; (bez) riadiaceho; (k) riadiacemu; (vidím) riadiaci; (hej) riadiaci!; (o) riadiacom; (s) riadiacim;
(dva) riadiace; (bez) riadiacich; (k) riadiacim; (vidím) riadiace; (hej) riadiace!; (o) riadiacich; (s) riadiacimi;
(jedna) riadiaca; (bez) riadiacej; (k) riadiacej; (vidím) riadiacu; (hej) riadiaca!; (o) riadiacej; (s) riadiacou;
(tri) riadiace; (bez) riadiacich; (k) riadiacim; (vidím) riadiace; (hej) riadiace!; (o) riadiacich; (s) riadiacimi;
(jedno) riadiace; (bez) riadiaceho; (k) riadiacemu; (vidím) riadiace; (hej) riadiace!; (o) riadiacom; (s) riadiacim;
riadiaci [rídí-] príd 1. kt. spravuje, vedie, usmerňuje: spolu wssychňy prospewugme chwály Pánu sedycimu na trúnu, swet rýďycimu cc 1655; nemuže rozumni člowek w tem pochybowať, že maudreho, opatrneho Pana a rydiciho Boha swet tento má pp 1734 2. príd kt. sa správa: effoeminatus: po žensky se ridici muž ld 18. st