Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

riadiť1 -i nedok.

1. starať sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho, usmerňovať, spravovať: r. podnik, ústav, družstvo, štát; r. dopravu

2. viesť, usmerňovať chod niečoho (o mechanizmoch): r-ená strela, r. žeriav

3. správ. viesť (čo premáva, napr. auto);

opak. riadievať1 -a

// riadiť sa spravovať sa, držať sa: r. sa zásadami, smernicami


riadiť2 -i nedok. upratovať: r. byt, kancelárie;

opak. riadievať2 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
riadiť ‑i ‑ia nedok.; riadiť sa

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


riadiť sa p. spravovať sa


riadiť1 p. spravovať


riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadokupratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom bytehovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkamičistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňuumývaťdrhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňunár.: ramaťramovať (Tajovský)subšt.: glancovať • glančiť


spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

riadiť sa, -i, -ia nedok. (čím, podľa čoho) spravovať sa, držať sa: r. sa pokynmi, smernicami; r. sa podľa vlastnej mienky; Ľudia sa neriadili múdrosťou. (Bedn.) Treba študovať apatiu (ľudu) a podľa nej sa riadiť. (Vaj.)


riadiť1, -i, -ia nedok. (čo)

1. starať sa o správny chod, správnu činnosť niečoho, viesť, usmerňovať, spravovať: r. prácu, r. podnik, hospodárstvo; Považoval sa za muža v pozadí, ktorý riadi útok. (Min.)

2. viesť, usmerňovať chod stroja, vozidla: r. auto, lietadlo, loď; Nad hlavami nám krúži žeriav. Dievča ho riadi. (Štítn.);

opak. riadievať1, -a, -ajú

riadiť2, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.)

1. uvádzať do poriadku; upratovať, čistiť: r. byt, izbu, kuchyňu; Vnučka mi prišla riadiť stavanie. (Fig.) Nevarila, neriadila, iba behala z domu do domu. (Laz.)

2. zastar. (koho, čo) opatrovať: Chlapec zostal pod opaterou totky. Matersky ho riadila. (Kuk.) Žena zunovala muža obchodiť a riadiť ako malé dieťa. (Taj.); r. statok (Kuk.); Chodila učiteľke kravu riadiť. (Švant.);

opak. riadievať2, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

riadiť nedokonavé sloveso
(ja) riadim VKesa+; (ty) riadiš VKesb+; (on, ona, ono) riadi VKesc+; (my) riadime VKepa+; (vy) riadite VKepb+; (oni, ony) riadia VKepc+;

(ja som, ty si, on) riadil VLesam+; (ona) riadila VLesaf+; (ono) riadilo VLesan+; (oni, ony) riadili VLepah+;
(ty) riaď! VMesb+; (my) riaďme! VMepa+; (vy) riaďte! VMepb+;
(nejako) riadiac VHe+;

riadiť [ria-, rí-] ndk
1. koho, čo spravovať, viesť, usmerňovať: dwe krawy, dwe yalowicze poruczam ditkam mogim, druhy pak dobytek panowy nynegssymu a chcem, aby on dom, mlyn, wynohrady a gynsse takowe statky a dedicztwy rydzyl bratislava 1667; hospodarstwo gako naglepsse mozem, ridim radvaň 1714; papezské deset kragynek obsahuge, ktere skrze swych legatuw anebožto posluw rydi papež krp 1760; odtúď žena vždicki muža, a ženu čert rídil br 1785; wsseobecná zrozumenost kraginu rydit zbranuge blúznit pt 1796; Buh nechce widitedlnjm spusobem swet tento rjdit a sprawowat pukanec 18. st
o tek hled swug žiwot riditi, gak bys mel zytra vmrjti se 18. st žiť
2. čo viesť, uvádzať do chodu, viesť chod (lode, koňa ap.): kočiš (koňa) držyakem po wuly rjdj kob 1666; (Hanibal) poručil plawcu, aby hned ssif ginam ridili, na ginssu stranu obratily spr 1783
3. čo (o speve) viesť, usmerňovať, dirigovať: dirigo: naprawugem, ridjm ks 1763; kdo spew ridy, ten se držy za mistra muzikantskeho pt 1796; chorodidascalus: spev ridicy kantor ld 18. st
4. čo upravovať niečo: Jano Ronda wiznal, že Ondreg hus donesol, ktereg Matus hlawu odtal, gako gu ssklbaly a rgadily, newge, nebo byl pri woloch poniky 1793;
r. sa ndk správať sa: Raphael Hewyr se gyz pominul, pokud pak zywy byl na tomto swete, rydyl se a chowal swogow manzelkou, yak na krestiana zalezylo opatovce 1579; i to se utikame k Vašej Velikomožnosti, jakožto k našemu panu laskavemu, aby V. V. nam odpoved dala, jako se mame riditi a spravovati strany pohana Turka devičie 1628 lp; wssak už maš pry rukach sprawu, podle teg se riadte dražkovce 1730; werne a sprawodliwe budeme se mezy sebou riadit a fedrowat d. lúka 1735; obecny lud ne rozumem, než zmislom sa rídí gv 1755
• žaden nemuže slobodu sprawedliwu miti, kdo sebe nerozkazuge, newi se ryditi gp 1782 neslobodný je, kto sa nevie ovládať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor