Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

riadiť1 -i nedok.

1. starať sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho, usmerňovať, spravovať: r. podnik, ústav, družstvo, štát; r. dopravu

2. viesť, usmerňovať chod niečoho (o mechanizmoch): r-ená strela, r. žeriav

3. správ. viesť (čo premáva, napr. auto);

opak. riadievať1 -a

// riadiť sa spravovať sa, držať sa: r. sa zásadami, smernicami


riadiť2 -i nedok. upratovať: r. byt, kancelárie;

opak. riadievať2 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
riadiť ‑i ‑ia nedok.; riadiť sa

riadiť -di -dia riaď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.


riadiť sa -di sa -dia sa riaď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok.

-diť/109689 2.29: verbá inf. nedok. 32618 chodiť/11405 tvrdiť/3991 riadiť/3818 jazdiť/2809 diť/1634 radiť/869 rodiť/729 nudiť/650 prúdiť/610 vraždiť/500 hradiť/474 vodiť/436 brzdiť/401 (61/4292)

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


riadiť sa p. spravovať sa


riadiť1 p. spravovať


riadiť2 dávať do poriadku • robiť poriadokupratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom bytehovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkamičistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňuumývaťdrhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňunár.: ramaťramovať (Tajovský)subšt.: glancovať • glančiť


spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

riadiť sa, -i, -ia nedok. (čím, podľa čoho) spravovať sa, držať sa: r. sa pokynmi, smernicami; r. sa podľa vlastnej mienky; Ľudia sa neriadili múdrosťou. (Bedn.) Treba študovať apatiu (ľudu) a podľa nej sa riadiť. (Vaj.)


riadiť1, -i, -ia nedok. (čo)

1. starať sa o správny chod, správnu činnosť niečoho, viesť, usmerňovať, spravovať: r. prácu, r. podnik, hospodárstvo; Považoval sa za muža v pozadí, ktorý riadi útok. (Min.)

2. viesť, usmerňovať chod stroja, vozidla: r. auto, lietadlo, loď; Nad hlavami nám krúži žeriav. Dievča ho riadi. (Štítn.);

opak. riadievať1, -a, -ajú

riadiť2, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.)

1. uvádzať do poriadku; upratovať, čistiť: r. byt, izbu, kuchyňu; Vnučka mi prišla riadiť stavanie. (Fig.) Nevarila, neriadila, iba behala z domu do domu. (Laz.)

2. zastar. (koho, čo) opatrovať: Chlapec zostal pod opaterou totky. Matersky ho riadila. (Kuk.) Žena zunovala muža obchodiť a riadiť ako malé dieťa. (Taj.); r. statok (Kuk.); Chodila učiteľke kravu riadiť. (Švant.);

opak. riadievať2, -a, -ajú

riadiť [ria-, rí-] ndk
1. koho, čo spravovať, viesť, usmerňovať: dwe krawy, dwe yalowicze poruczam ditkam mogim, druhy pak dobytek panowy nynegssymu a chcem, aby on dom, mlyn, wynohrady a gynsse takowe statky a dedicztwy rydzyl (BRATISLAVA 1667); hospodarstwo gako naglepsse mozem, ridim (RADVAŇ 1714); papezské deset kragynek obsahuge, ktere skrze swych legatuw anebožto posluw rydi papež (KrP 1760); odtúď žena vždicki muža, a ženu čert rídil (BR 1785); wsseobecná zrozumenost kraginu rydit zbranuge blúznit (PT 1796); Buh nechce widitedlnjm spusobem swet tento rjdit a sprawowat (PUKANEC 18. st)
L. tek hled swug žiwot riditi, gak bys mel zytra vmrjti (Se 18. st) žiť
2. čo viesť, uvádzať do chodu, viesť chod (lode, koňa ap.): kočiš (koňa) držyakem po wuly rjdj (KoB 1666); (Hanibal) poručil plawcu, aby hned ssif ginam ridili, na ginssu stranu obratily (SPr 1783)
3. čo (o speve) viesť, usmerňovať, dirigovať: dirigo: naprawugem, ridjm (KS 1763); kdo spew ridy, ten se držy za mistra muzikantskeho (PT 1796); chorodidascalus: spev ridicy kantor (LD 18. st)
4. čo upravovať niečo: Jano Ronda wiznal, že Ondreg hus donesol, ktereg Matus hlawu odtal, gako gu ssklbaly a rgadily, newge, nebo byl pri woloch (PONIKY 1793); r. sa ndk správať sa: Raphael Hewyr se gyz pominul, pokud pak zywy byl na tomto swete, rydyl se a chowal swogow manzelkou, yak na krestiana zalezylo (OPATOVCE 1579); i to se utikame k Vašej Velikomožnosti, jakožto k našemu panu laskavemu, aby V. V. nam odpoved dala, jako se mame riditi a spravovati strany pohana Turka (DEVIČIE 1628 LP); wssak už maš pry rukach sprawu, podle teg se riadte (DRAŽKOVCE 1730); werne a sprawodliwe budeme se mezy sebou riadit a fedrowat (D. LÚKA 1735); obecny lud ne rozumem, než zmislom sa rídí (GV 1755)
F. žaden nemuže slobodu sprawedliwu miti, kdo sebe nerozkazuge, newi se ryditi (GP 1782) neslobodný je, kto sa nevie ovládať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a riadiť svoje činnosti et gérer ses activités
a riadiť všetky náklady et gérer tous les coûts
dobre riadil a plával maniait bien et filait
lepšie posúdiť a riadiť mieux évaluer et gérer
priamo alebo nepriamo riadia régis directement ou indirectement par
riadiť a koordinovať organizáciu gérer et coordonner l'organisation
rozpočet a riadi programy budget et gère les programmes
určiť a efektívne riadiť déterminer et gérer efficacement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu