Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

riadenie -ia s.

1. mechanizmus na ovládanie niečoho: automatické r., r. lietadla

2. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov (i osôb) usmerňujúcich istú činnosť: r. hospodárstva, teória r-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

riadenie ‑ia s.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

p. aj spoločnosť 2

riadenie p. správa² 1

správa² 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu

2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

riadenie¹, -ia str.

1. tech. usmerňovanie chodu (stroja, vozidla): samočinné, automatické r.; r. na diaľku;

2. spravovanie, vedenie: r. prác (na stavbe)

● r. božie, r. osudu podľa náboženských a mystických predstáv boží zásah, zásah osudu, nevyhnutnosť

riadenie², -ia str. odstraňovanie neporiadku, nečistoty, upratovanie: r. bytu; veľké, jarné r.

Morfologický analyzátor

riadenie podstatné meno, stredný rod

(jedno) riadenie; (bez) riadenia; (k) riadeniu; (vidím) riadenie; (hej) riadenie!; (o) riadení; (s) riadením;

(štyri) riadenia; (bez) riadení; (k) riadeniam; (vidím) riadenia; (hej) riadenia!; (o) riadeniach; (s) riadeniami;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

riadenie [rí-; -de, -dze-; -í] s
1. spravovanie, vedenie, vládnutie: wieme toho dobre, zie takowych lydskych mordarow Pan Buch z ryczenym swim prykazal mstyty a poruczyl toho lydiem a wrchnostiem na to z ryczenym pokutowaty a trestaty ostrihom 1594; wiwedla z ničoho y newiditedlne angely, wečna boska mocz, k rjdzenj nizčjch wecy, k pomocy sobe kob 1666; Pane, byli gsme k ridzeny cýrkwe wywolený sk 1697; nekdy za starodáwna rideni bylo diwne; rydeni kragny pry kralowy a rade, parlament nazwaneg, stogy krp 1760; gubernatio: sprawowánj, rjdenj; rectio: panowáni, rideni; rectoratus: wladárstwi, rideni ks 1763
2. správanie: jižť pri všelikém rízení v lidech žádné víry není, v ústech sám med, reč lahodná, v srdci jed, v činech lest zrádná rl 1641; lide wjceg lidskjm rizenim, nezlj slowem boskym, wjceg powerami, nežly nabožnimi službami boskymi se sprawowalj cs 18. st