Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rezať -že -žú nedok.

1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. drevo, slamu; r. hlinu na tehly, r. plech; r. stromčeky orezávať;

pren. čln r-e vodu rozráža

2. ostrým nástrojom vytvárať: r. sečku; r. závity;

pren. ostro r-ný profil výrazný

3. mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: nôž dobre r-e

4. ostrým nástrojom porušovať povrch niečoho: r. nožom do stola, do kôry stromu

5. ostrým nástrojom usmrcovať: r. sliepky, ovce

6. zarezávať sa, zarývať sa: remeň v páse r-e

7. hovor. nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť: svetlo r-e oči, huk mi r-e uši

8. hovor. expr. r. zákrutu prechádzať vnútorným, kratším oblúkom

dva razy meraj, raz rež; r. do živého týkať sa najháklivejších vecí; subšt. to mi r-e vyhovuje

// rezať sa (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: dcérke sa už r-ú zúbky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rezať ‑že ‑žú ‑zal nedok.; rezať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chliebrezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieskaodkrajovaťukrajovaťodrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninkykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninuhovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom


kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačovzavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvopranierovať (verejne): pranierovanie administratívyfraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na praniersúdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdiexpr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosťexpr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabostipren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerovhovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadlepejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)


píliť spracúvať pílou, pílkou • rezaťrozrezávať: robotníci začali píliť, rezať drevo dovezené z hory; rozrezávať kmeň stromuspiľovať (pílením odstraňovať): spiľovať staré, bútľavé stromyvypiľovať (pílením zhotovovať): vypiľovanie dózy


rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2


vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhodbyť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rezať, -že, -žú nedok.

1. (čo, zried. i koho i bezpredm.) ostrým nástrojom (obyč. nožom al. pílkou) vnikať do niečoho, rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. sečku, r. drevo, prútie; r. sliepky, husi, barany zabíjať podrezaním; Sformovanú hlinu režeme na tehly. (Ondr.); hovor. expr. dať sa r. dať sa operovať; Chodili doktori, obväzovali, rezali, ale nič nepomohli (Taj.) operovali; odb. r. stromky orezávať; r. závity (na skrutke) vyrezávať; r. plech strihať

dvakrát meraj, raz rež nekonaj prenáhlene, buď rozvážny; Chlapec bol naľakaný a taký človek skôr reže ako meria (Min.) neuvažuje; (neurobí, nepovie, neprezradí niečo), ani keby ho rezali za nijakých okolností, vôbec nie; r. do živého dotýkať sa najháklivejších problémov; expr. r. niekomu (živé) pásy z chrbta veľmi ho trápiť, mučiť, moriť;

2. (o rezacích nástrojoch) mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: Nôž reže ako britva (Zúb.) je veľmi ostrý.

3. (koho) (o tesných predmetoch) zarezávať sa, zarývať sa do tela; spôsobovať rezavú bolesť: guma, špagát, povraz ma (ho, ju) reže; Kabát ma reže pod pazuchami. (Al.) Remeň si podopchával palcom, aby ho nerezal. (Fig.) Pod kolenami ho rezali tvrdé sáry (čižiem). (Švant.); hovor. oči ma režú o ostrej, pálčivej bolesti v očiach; neos. Rezalo ho v očiach, akoby sa mu bol do nich ťažký dym tisol. (Švant.)

4. expr. (čo) (o rýchle sa pohybujúcich telesách) prechádzať niečím naprieč; pretínať, rozrážať: Parník reže vlny oceána. (Vaj.) Meteor reže vzduch. (Mih.) Rakety zdajú sa rezať nebesá. (Vlč.) Delfíny rezali vodu, ukazujúc svoje čierne chrbty. (Jes.); motor. slang. r. zákrutu prechádzať zákrutu s najmenšou možnou odchýlkou od priameho smeru vozidla; šport. slang. r. loptu, loptičku (pri tenise, pri stolnom tenise) odraziť ju raketou tak, aby dostala rotáciu;

5. (čo, do čoho) (obyč. o zmyslových pocitoch) nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť na zmysly, vzbudzovať ostrý, pálčivý pocit: To svetlo fialové ako reže zrak! (Fab.) Jeho hlas ostro rezal Bosému do ucha. (Kuk.) Voda sa mu penila na väzoch, rezala kožu po chrbte. (Tat.) Ceng, ceng, reže mi nervy zvonec. (Hor.)

6. expr. (koho, čo; koho, čo čím) biť, tĺcť, mlátiť: Ukrutne ju na dereši režú a lomia. (J. Kráľ) Pohonič reže bičiskom kone. (Bod.);

pren. ostro, nemilosrdne vyčítať niekomu niečo, ostro kritizovať niekoho al. niečo;

dok. k 6 zrezať;

opak. rezávať, -a, -ajú

|| rezať sa

1. (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: (V ústach) režú sa už zúbky. (Gab.) Najmladšiemu rezali sa zúbky. (Podj.)

2. expr. zried. (do čoho) prenikať, vrezávať sa: (Anna) zvolala strašným hlasom. Hlas rezal sa do srdca. (Vaj.) (Chlapi) s hrôzou hľadeli na hromádku belasých tisícok, ktoré sa rezali do očí ako nože. (Urb.)

Morfologický analyzátor

rezať nedokonavé sloveso
(ja) režem VKesa+; (ty) režeš VKesb+; (on, ona, ono) reže VKesc+; (my) režeme VKepa+; (vy) režete VKepb+; (oni, ony) režú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rezal VLesam+; (ona) rezala VLesaf+; (ono) rezalo VLesan+; (oni, ony) rezali VLepah+;
(ty) rež! VMesb+; (my) režme! VMepa+; (vy) režte! VMepb+;
(nejako) režúc VHe+;

rezať ndk
1. (nožom, ostrým nástrojom) krájať, odkrajovať, rozrezávať; sekať: pan Yan Benycski rezal desky martin 1575 vz; kdy se nam potrawi nedostawalo, obwzlasstnie soly, poslal sem byl mogu manzelku, aby s meg piwniczy kus soly rezala a do pole prinesla ilava 1646; paholek, kdi kapustu rezal, uzrel swe ruki pokrwawene; rezačom, čuo meszku winiczu rezali, d 90 krupina 1652; 1687; kdo by bez panszkieho dowolenyia klati rezal aneb zbiral, ma daty denarov 12 l. ján 1704; putare vitem: winicu rezati; seco: sekám, rubám, režem ks 1763; aby sy prutik nerezal ze stromu, kdiš kvitne pr 18. st; pren Neptunové srdce rezal smutek jak núž br 1785 veľmi trápil; (Pane) to srdco mé prelomené a skalnaté rež z swú mocnú sylu blr 18. st skúšaj, posilňuj
2. usmrcovať zarezaním: na yatku krupinsku barany rezal Kmet Gyurcžo krupina 1689; uridezeno gest, aby arendator, gestli bude letnim časom owce držat a rezat, masarowat, podlužen byl do dediny platit predloženy toliar folkušová 1766
3. vyrezávať, opracúvať rezaním, vyrývať: incido: rýgi, wyrýwám, režem wu 1750; zamecznik, kowacz zelezo w ohnj palj, s pilnjkem hladj, struha, prjtiska, reže káz 18. st; rozgimegte, z gakowim unawenim, upotenim, remeselnik aneb zlatnik, neokruchany diamant musi rezati, piliti a wihladzowati, ktery gesliže nebude rezany, hladzeny, sprosti toliko kamen wideti a zdati se bude mk 18. st
4. kastrovať: castratorius: čo se má rezat, klesscit ks 1763; davam vam na vedomy, že myskar stolicsny zhrebcov rezati prinde prievidza 18. st
5. med chirurgicky ošetrovať: lekar, chtegice nekteru neduhu anebo ranu zhogitj, netoliko olegem lahodnim gi maže, ale častokrate y neprigemne tuhe flaistry priklada, nekdj y ranj reže cs 18. st;
r. sa (o zuboch) prerezávať sa, vystupovať z ďasien: bolenj zubuw bjwa, kdy se maljm zuby režu kob 1666; sul trenu smessyty, detem pomazaty okolo, když by se gim mely zuby rezaty wen, pugdu snadne, bez bolesty hl 17. st

rezať_1 rezať rezať_2 rezať rezať_3 rezať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor