retiazka, -y, -zok ž.
1. malá, slabšia reťaz: tenká r., zlatá, strieborná r., r. na hodinky; viesť kravu na r-e;
2. obyč. v mn. č. retiazky putá (na ruky): V tom dvaja žandári priskočia k nemu s retiazkami a schytia ho za ruky. (Al.) Četníci by ti dali retiazky na tie tvoje smelé ruky. (Jil.)
3. text. druh vyšívacej, háčkovacej al. pletacej techniky;
retiazkový príd. urobený, vytvorený z retiazky: r. obojok; r. steh, r-á väzba (tkaniny);
retiazočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.