Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e; zavrieť bránu na r.; uviazať psa na r.; dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov; r. vrchov, r. automobilov; r. spomienok; utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál); živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho; expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach; r-á píla; chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;

retiazka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e

2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;

retiazkový príd.

retiazka -ky -zok ž. zdrob.

retiazka, -y, -zok ž.

1. malá, slabšia reťaz: tenká r., zlatá, strieborná r., r. na hodinky; viesť kravu na r-e;

2. obyč. v mn. č. retiazky putá (na ruky): V tom dvaja žandári priskočia k nemu s retiazkami a schytia ho za ruky. (Al.) Četníci by ti dali retiazky na tie tvoje smelé ruky. (Jil.)

3. text. druh vyšívacej, háčkovacej al. pletacej techniky;

retiazkový príd. urobený, vytvorený z retiazky: r. obojok; r. steh, r-á väzba (tkaniny);

retiazočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

retiazka [-iazka, -ézka, ázka] ž, retiazok [-zek] m
1. menšia, slabšia reťaz, obyč. kovová: 1 mala rzetezka, 1 neboziecz (DRAŽKOVCE 1541 VZ); Ruskovi, czo robil retzaskj na sazawicze a k studni na rynku, d 8 (ŽILINA 1586); kupyl sem wedro okowane y z retiasku na studnu (ZVOLEN 1645); poslal ten zid, Marek Polak strazniczky na koni za zidem Leblem holiczkim zeleznu kulu na retazce priprawenu (HOLÍČ 1680); dali sme na mesku piwnicu na dolnie dwere sprauwati cepi a retiazku z nasho zeleza, od roboti d 35 (KRUPINA 1710); catenula: retázka, lancússek (KS 1763); obrali ten vuoz, vzali s neho svoren zelezny i štrangy tri, k tomu retiasku z mezi volov (JANOVÍK 18. st LP)
2. ozdobná šnúrka, pletená ako reťaz, obyč. zlatá, strieborná: šest perel, vysý na zlateg retascze (TRENČÍN 1613 E); na rucze retiasky zlate dwe (PRAZNOV 1630); viria: náramnjk aneb ozdoba hrdla, retázki (KS 1763); 1 retyaska striberna ze žaludom (PUKANEC 1789); catella: retizek, retazka (DSL 18. st); -ový príd k 2: fatens videl na dczere Jankovitskoveg pás stryeberny retazkovy, kde ho vzala, o tom povedomy neny (JASENICA 1704); -očka [-ečka] dem k1, k2: catellus, catulus: retazečka, lancússek (KS 1763)