repa, -y, riep ž.
1. hospodárska rastlina pestovaná pre dužnatý koreň obsahujúci veľa živín; koreň tejto rastliny: kŕmna r. na kŕmenie (dobytka); cukrová r. na výrobu cukru, cukrovka; červená r. cvikla; bot. r. obyčajná (Beta vulgaris); okopávať, plečkovať, pretŕhať, jednotiť r-u; hovor. ísť, chodiť do repy, na repu vykonávať práce spojené s pestovaním repy: Pôjdem do repy, nuž zarobím. (Taj.)
● Slovák ako repa národne uvedomelý (v býv. Uhorsku o príslušníkoch slovenského národa, ktorí sa neodrodili); ruky, že by na nich mohol repu sadiť veľmi špinavé: Potom nebudete mať také zadubené ruky ako teraz, keď vám možno do nich i repu sadiť. (Fr. Kráľ)
2. nár. zemiaky: Chrchútka vyvreskuje, že hlcem cudziu repu. (Heč.);
repný príd. r. cukor z repy; r-é rezky vylisované časti repy z cukrovaru; r-é skrojky odpad z cukrovej repy používaný na kŕmenie hosp. zvierat; r-á oblasť v ktorej sa pestuje repa; r-á kampaň obdobie zberu a spracúvania (cukrovej) repy; r. kombajn ny vyorávanie a čistenie repy;
repový príd.: r-é lístie;
repka1, -y, -piek ž. zdrob. expr.
repový p. repa