remeslo, -a, -siel str.
1. výrobná činnosť (odvetvie malovýroby) zaoberajúca sa spracúvaním surovín na základe životné potreby pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: kováčske, murárske, stolárske, tesárske, krajčírske, obuvnícke r.; umelecké r-á vyrábajúce umelecké predmety; učiť sa, vyučiť sa r., ísť na r., dať niekoho na r.; vykonávať, robiť r.; Remeslo má zlaté dne (prísl.) o výnosnosti remesla; hovor. expr. zavesiť r. na klinec prestať vykonávať remeslo
● devätoro remesiel, desiata psota (bieda) o finančných ťažkostiach niekoho, kto často mení zamestnanie, kto je nestály v zamestnaní;
2. hovor. expr. akýkoľvek odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: šoférske r. (Tal.); literárne r. (Tat.); vojenské r. (Fel.); poľovnícke r. (Fr. Kráľ); zlodejské r. (Jes-á); vyznať sa vo svojom r-e byť dobrým odborníkom; Taký doktor predsa musí rozumieť svojmu remeslu. (Švant.); pren. krvavé r. (vojny) (Hruš.) zabíjanie, ničenie (vo vojne)
● miešať sa, pliesť sa niekomu do r-a zasahovať do jeho vecí;
3. zried. činnosť konaná mechanicky; návyk: Vojak z remesla slúži tomu pánovi, u ktorého nachádza väčšie výhody. (Kal.) Dora plakávala z remesla. (Kuk.)