remeselný príd.
1. vzťahujúci sa na remeslo (význ. 1): r-á výroba
2. vycvičený v istej činnosti, skúsený; svedčiaci o tom: r. podvodník; r-á zručnosť, r-é majstrovstvo
3. pejor. robený netvorivo, mechanicky, šablónovite: r. výkon (herca);
remeselne prísl.: spracúvať niečo r.; r. dobrá práca; pejor. r. napísaný román;
remeselnosť -i ž.
remeselný -ná -né príd.
mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenie • vonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv
2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračky • mechanizovaný • zmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výroba • strojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdy • automatizovaný • zautomatizovaný • automatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka
3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomený • mimovoľný • samovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnet • zmechanizovaný • zautomatizovaný • automatický • samočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup práce • spontánny • podvedomý: spontánne, podvedomé konanie • reflexívny • inštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obrana • bezduchý • netvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý dril • pejor.: remeselnícky • remeselný • rutinný • rutinovaný • rutinérsky • šablónovitý • šablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce
netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon
2. p. neplodný 2
remeselný 1. súvisiaci s remeslom, remeselníctvom • remeselnícky: remeselná, remeselnícka výroba; remeselné, remeselnícke práce
2. p. skúsený 3. p. mechanický 3, netvorivý 1
skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovi • kniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlý • expr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistom • remeselný • profesionálny • rutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelec • starý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľky • hovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študent • svetaskúsený • svetaznalý • zrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá žena • kniž. znalý
1. vzťahujúci sa na remeslo, remeselnícky: r-á výroba; r-é výrobné družstvo združujúce remeselníkov;
2. trochu pejor. získaný cvikom v nejakej činnosti; mechanický, šablónovitý; nie umelecký: r-é majstrovstvo; r-á zručnosť, presnosť, rutina; r-é literárčenie (Mráz);
3. vykonávajúci niečo ako svoje remeslo; konaný ako remeslo: r. fotograf; pejor. r-í vrahovia; Prevalí sa sťa remeselný cirkusák. (Hor.); najaté, remeselné štvanie (Vám.);
remeselne prísl.: vyrábať niečo r. po remeselnícky; vykonávať niečo r. a) ako remeselník; b) mechanicky, nie umelecky;
remeselnosť, -ti ž.
1. remeselná zručnosť (Jil.);
2. šablónovitosť, rutinérstvo
remeselne p. remeselný
remeselný [-s(el)ný] príd vzťahujúci sa na remeslo: affaber: remeslny; operarius: pracowny, remeselny; sellularius: remesny stoličkár (KS 1763); tu vzreli prostred syne strom, remeslnau wtypnosti včineny z čisteho zlata (HI 18. st); -e prísl: proto sam Hospodin Bezeleela naplnil Duchem Božjm, aby wtipne smysliti umel, cožbykoli remeslne udelano byti mohlo (SP 1696); affabre: ozdobne, remeslne (WU 1750)