remeselník [-s(el)n-] m vykonávateľ nejakého remesla: ano, kterykolwek remeselnyk nagdeny bude po polnoczy pry swem dyle w sobotu, ma od pana richtarta sstrofany bytj pod gednym zlatym betliar 1610; magj y remeselnjcy cechy neb zhromaždenj swe kob 1666; hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic zborov 1690 lp; Tubalkayna byl kowár a remeselnjk wsseligakég roboti od medi a od zeleza kb 1757; fictor: remesnjk ks 1763; wsseckim prodawačum, kupcum a remeselnikum wespolek na obeczne a roczite garmekj gitj, a tam swoge weczi kupeczke a remeselniczke prodawatj dowolene gest prievidza 1764; Kristus pracowal rukamy swima gako sin nektereho chudobneho remeselnika sj 18. st
• w zlosti rostte každy korhel, čnosti mu ubywa, gak ge korhel remeslnik, bohactwa nemawa gv 1755; pryslowi gest, že podobny podobnemu prege, ale geden remeselnik druheho wysmege gp 1782;
-ica, -íčka ž: artifex: remeselnyk, remeselnica ks 1763; ty matko remeselničko, mass dceru, ale y w dome držiss towarissa pri remesle mik 18. st;
-ícky príd týkajúci sa remeselníka, príznačný pre remeselníka: aby žaden mystr negsuce w bratrstwy nesskodil, čeho kdibi se dopustil, ma o ryad remeselnicky pripraweny bity l. mikuláš 1686; ratolest sucha wineho korena k zadnemu remeselnickemu dilu se wiceg nehodi ms 1758; remeselnickich towarissou, u kterehokolwek maijstra w robote postawenich, kterij se dobre sprawugj, na wognu nemate lapat b. bystrica 1799;
po r. prísl výraz odborne, s remeselníckym fortieľom: artificiosus: po remeslnycky spraweny; confabrefio: po remeselnjcky delám; fabrico: po remeselnjcky wolačo stawám ks 1763;
-ícky prísl: czechmister ma sobe mocz danu ku zhlidany roboty, ktera bude k prodagi prynessena, gestli bi bila dobre a remeselniczky urobena veličná 1712