ad rem ‹l› kniž. k veci (o ktorú ide)
rem -u m. skr. ‹a: Roentgen equivalent in man› jad. fyz. staršia jednotka biologickej dávky ionizujúceho žiarenia
rem m, rema ž lat telesný úd; vec: traťá wečný rodičé, gazdowé a wsseci, který nešlechetnosťám swích poddaních priwolugú, neprebudice gazika a giních remuw, aby také zahatuwali neb rečeno gest, hodný sú smrti negen, který činá, už i, který priwolugú čiňením; sodomstwj gest též nedokonalé, ništménég, kdiž muž ze ženu více sa telesne míšá, nezachowáwagíce ale prirozeních remuw (BN 1789)