relatívny príd. kt. je vo vzťahu k niečomu, vzťažný, podmienený, op. absolútny: r. pojem, r-a platnosť niečoho; fyz. r. pohyb vo vzťahu k inému pohybujúcemu sa telesu;
relatívne prísl.: r. najlepší;
relatívnosť -i ž.
relatívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
relatívny príd. ‹l› existujúci vo vzťahu k niečomu, vyplývajúci z porovnania s niečím, platný, hodnotený vzhľadom na niečo, pomerný, vzťažný, závislý, podmienený (op. absolútny): r. pojem; r-a pravda; r-a platnosť; r-a väčšina hlasov pomerne najväčší počet; archeol. r-e datovanie; geogr. r-a výška (bodu) pomerná; fyz. r. pohyb posudzovaný vzhľadom na iné pohybujúce sa teleso; r-a výška tónov pomer ich kmitočtov k základnému zvolenému kmitočtu; lingv. vzťažný: r-e zámeno relatívum; r. čas vyjadrujúci súčasnosť, predčasnosť al. následnosť dejov, pomerný;
relatívne prísl. pomerne: r. sa zvýšiť; r. lepší, najlepší; r. posudzovať; r. teplé počasie; r. stála teplota;
relatívnosť -ti ž. kniž. relativita
dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti
2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti
3. p. hotovo
pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčne • proporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladu • alikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívne • dosť • značne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké
relatívne p. dosť 1, pomerne 2
relatívny príd. pomerný, vzťažný, závislý, podmienený (op. absolútny): r. pojem; filoz. r-a pravda ktorú treba rozvíjať, overovať a spresňovať novým poznaním; fyz. r. pohyb pozorovaný zo stanoviska iného pohybujúceho sa telesa; mat. r-e číslo pozostávajúce z číselnej hodnoty a znamienka vzťahu (napr. +4, -2); práv. r-e právo ktoré je účinné len voči určitým jednotlivým osobám; r-a väčšina hlasov pomerne najväčší počet, avšak zo všetkých odovzdaných hlasov menej ako nadpolovičná väčšina; gram. r-e zámeno vzťažné; r-a veta vzťažná;
relatívne prísl. pomerne: názor r. pravdivý;
relatívnosť, -ti ž. filoz. pomernosť; závislosť, podmienenosť: r. vedeckého poznania