rehot -u m. expr. hlasný, neviazaný smiech: ozval sa r. divákov; pustiť sa do r-u
rehot p. smiech 1
smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)
p. aj úsmev
2. p. výsmech 3. p. žart
rehot, -u m.
1. expr. hlasný, neviazaný smiech: ohlušujúci r.; mocný, komisný rehot vojakov (Gráf); Hľadisko zaburácalo neviazaným rehotom. (Zgur.) Kerského smiech prešiel do rehotu. (Vaj.)
2. erdžanie (koňa): konský r. (Vaj.); ostrý rehot mulíc (Kuk.)
(jeden) rehot; (bez) rehotu; (k) rehotu; (vidím) rehot; (hej) rehot!; (o) rehote; (s) rehotom;
(dva) rehoty; (bez) rehotov; (k) rehotom; (vidím) rehoty; (hej) rehoty!; (o) rehotoch; (s) rehotmi;