rebro -a -bier s.
1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á; zlomiť si r.
2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.
3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á
4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla
5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora
● možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý; expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;
rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;
rebierko -a -rok s.
1. zdrob. k 1
2. mäso okolo (bravčového) rebra: údené r.
3. kotleta: prírodné r.
rebro -ra rebier s.
rebro, -a, -bier str.
1. oblúkovitá kosť obopínajúca prsnú dutinu (ako súčiastka kostry človeka al. niektorých zvierat): udrieť, štuchnúť niekoho pod r-á;
pren. žart. o žene: Obyčajné tituly málili sa jeho márnomyseľnému rebru. (Záb.); anat. pravé r-á upínajúce sa k hrudnej kosti; nepravé r-á upínajúce sa k chrupke siedmeho rebra; voľné r-á končiace sa v brušnej stene
● expr. možno mu r-á spočítať je chudý; expr. r-á mu trčia je chudý; zrátať, ponaprávať niekomu r-á, poštekliť niekoho po r-ách zbiť ho;
2. kuch. mäso z rebra niektorých zvierat: bravčové, hovädzie, údené r.;
3. archit. oblúkovitá časť stropnej klenby, obyč. gotickej;
4. oporná časť niečoho, výstuž;
stav. súčasť mostných, stropných a iných konštrukcií; tech. výstužné r. zväčšená hrúbka materiálu na zvýšenie pevnosti; ban. základkové r. zabezpečujúce výstuhu stropu vo vyrúbanom priestore;
lod. v mn. č. priečne väzy tvoriace bok lode;
let. v mn. č. časť vnútornej konštrukcie nosných plôch a kormidiel lietadla; bot. listové r-á najhrubšie nervy žilnatiny listovej čepele;
zool. žilka v krídlach hmyzu;
5. vec tvarom pripomínajúca rebro al. rebrá: r. radiátora;
bot. silne vynikajúca žilka al. výstupok na plodoch;
geogr. dlhý, vypuklý útvar v podobe hrebeňa v stene;
6. nár. hadie, čertovo r. rastlina rebrovka;
rebrový, k 1 i reberný príd.: rebrová/reberná kosť, robrový/reberný oblúk, rebrové/reberné svalstvo; rebrová klenba ktorej hlavným prvkom je sústava rebier; rebrový chladič v podobe rebier; rebrový plech vystužený hrubšími pásmi
leberko p. rebro
lebro p. rebro
rebro, čes žebro s 1. anat oblúkovitá kosť, obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: we spanij wzate gest rebro Adamowo prawe, s kterehožto rebra (Boh) vcžinil Adamowi ženu pomocznicu (BAg 1585); Ewa, prwny žena, gest zffurmowana z žebra muže (OP 1685); kazdj, kdo bi kolwek se chtel ženitj, musjl bi ze sweho boku rebro winnat a z neho sobe manželku vdelat (DuM 1718); beyk má stehná y rebra mocne (PL 1787); ked sa ona nepolepsy a nebude dobra, Panu Bohu sa prisaham, polamem geg rebra (KC 1791); hadowe magu tolko rebjer, kolko do mesice dny gest, t. g. 30 w počte (LR8 18. st) L. čertovo, vlčie r. bot papraď Dryopteris: když kuon znenadala se roznemuže, polož mu pod yazik kus korene z kaprady, ginače wlčyho rebra a hned powstane hore (MT 17. st); stratiotis: rebrjček bylina, čertové rebro (KS 1763) 2. mäso z rebier niektorých zvierat: dali sme, kedi sa pani wiberali do Bistrici skrze porcii uleweni, na ffrustik hovadzini a rebra swinskie, k tomu korenia (KRUPINA 1710); -ový, reberný, rebrený príd 1. k 1: srdce w prostredku pri páteg rebernég kosti wisí; Búh, wpustice na Adama sen, gednu z rebrowích geho kostí wiňal, z tíg spúsobil ženu a k Adamowi priwedel (BN 1789); koren czerny bolaczky rebrove hoy (RO 18. st) 2. rebrinový: (inventár) woz rebrowy geden (ORAVA 1611 E); wozek o čtirech kolesech gest sedlsky rebreny anebo ffurmansky (OP 1685)