reberný p. rebro
rebro, -a, -bier str.
1. oblúkovitá kosť obopínajúca prsnú dutinu (ako súčiastka kostry človeka al. niektorých zvierat): udrieť, štuchnúť niekoho pod r-á;
pren. žart. o žene: Obyčajné tituly málili sa jeho márnomyseľnému rebru. (Záb.); anat. pravé r-á upínajúce sa k hrudnej kosti; nepravé r-á upínajúce sa k chrupke siedmeho rebra; voľné r-á končiace sa v brušnej stene
● expr. možno mu r-á spočítať je chudý; expr. r-á mu trčia je chudý; zrátať, ponaprávať niekomu r-á, poštekliť niekoho po r-ách zbiť ho;
2. kuch. mäso z rebra niektorých zvierat: bravčové, hovädzie, údené r.;
3. archit. oblúkovitá časť stropnej klenby, obyč. gotickej;
4. oporná časť niečoho, výstuž;
stav. súčasť mostných, stropných a iných konštrukcií; tech. výstužné r. zväčšená hrúbka materiálu na zvýšenie pevnosti; ban. základkové r. zabezpečujúce výstuhu stropu vo vyrúbanom priestore;
lod. v mn. č. priečne väzy tvoriace bok lode;
let. v mn. č. časť vnútornej konštrukcie nosných plôch a kormidiel lietadla; bot. listové r-á najhrubšie nervy žilnatiny listovej čepele;
zool. žilka v krídlach hmyzu;
5. vec tvarom pripomínajúca rebro al. rebrá: r. radiátora;
bot. silne vynikajúca žilka al. výstupok na plodoch;
geogr. dlhý, vypuklý útvar v podobe hrebeňa v stene;
6. nár. hadie, čertovo r. rastlina rebrovka;
rebrový, k 1 i reberný príd.: rebrová/reberná kosť, robrový/reberný oblúk, rebrové/reberné svalstvo; rebrová klenba ktorej hlavným prvkom je sústava rebier; rebrový chladič v podobe rebier; rebrový plech vystužený hrubšími pásmi
rebro, čes žebro s 1. anat oblúkovitá kosť, obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: we spanij wzate gest rebro Adamowo prawe, s kterehožto rebra (Boh) vcžinil Adamowi ženu pomocznicu bag 1585; Ewa, prwny žena, gest zffurmowana z žebra muže op 1685; kazdj, kdo bi kolwek se chtel ženitj, musjl bi ze sweho boku rebro winnat a z neho sobe manželku vdelat dum 1718; beyk má stehná y rebra mocne pl 1787; ked sa ona nepolepsy a nebude dobra, Panu Bohu sa prisaham, polamem geg rebra kc 1791; hadowe magu tolko rebjer, kolko do mesice dny gest, t. g. 30 w počte lr8 18. st o čertovo, vlčie r. bot papraď Dryopteris: když kuon znenadala se roznemuže, polož mu pod yazik kus korene z kaprady, ginače wlčyho rebra a hned powstane hore mt 17. st; stratiotis: rebrjček bylina, čertové rebro ks 1763 2. mäso z rebier niektorých zvierat: dali sme, kedi sa pani wiberali do Bistrici skrze porcii uleweni, na ffrustik hovadzini a rebra swinskie, k tomu korenia krupina 1710; -ový, reberný, rebrený príd 1. k 1: srdce w prostredku pri páteg rebernég kosti wisí; Búh, wpustice na Adama sen, gednu z rebrowích geho kostí wiňal, z tíg spúsobil ženu a k Adamowi priwedel bn 1789; koren czerny bolaczky rebrove hoy ro 18. st 2. rebrinový: (inventár) woz rebrowy geden orava 1611 e; wozek o čtirech kolesech gest sedlsky rebreny anebo ffurmansky op 1685