reaktívny príd.
1. odb. reagujúci na niečo: r. pohyb
2. využívajúci reakciu, založený na reakcii: r-e lietadlo prúdové; r. motor
reaktívny [-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
1. kniž. a odb. reagujúci na niečo, schopný reagovať: r. postoj; biol. r. pohyb; chem. r. prvok schopný reakcie
2. založený na reakcii, využívajúci reakciu: tech. r-a sila ťah vznikajúci priamou reakciou vytekajúcej tekutiny; r. motor založený na princípe reaktívnej sily, prúdový; r-e lietadlo prúdové; voj. r-a strela ktorej rýchlosť je daná reaktívnou silou;
reaktívnosť -ti ž. kniž. a odb. reaktivita: biol. r. rastlín a živočíchov schopnosť prispôsobiť životné reakcie prostrediu a jeho zmenám; chem. r. látky; tech. r. paliva náchylnosť na samovznietenie
1. ktorý je reakciou na niečo; lek. r. zápal vyvolaný predráždením;
2. tech. r-e lietadlo poháňané reakčným motorom;
reaktívnosť, -ti ž. schopnosť reagovať na podnety