rečník -a mn. -ci m.
1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.
2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;
rečníčka -y -čok ž.;
rečnícky príd.: r-a tribúna; r. talent; r-a otázka;
rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e; štúdium r-a
rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétor • orátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov
rečník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto prednáša reč, kto reční, kto má prejav (obyč. pri slávnostných príležitostiach): slávnostný r., parlamentný r.; politický r; pohrebný r. (Taj.); V diskusii prehovoril rad rečníkov (Sev.) diskutérov.
2. kto vie plynne, pohotovo hovoriť, najmä na verejnosti, kto vie diskutovať: dobrý, zlý, pohotový r.; rodený r. talentovaný;
rečníčka, -y, -čok ž. rečnícky príd. i prísl.: r. talent, r-e nadanie; r. prejav; r-a tribúna, r-a otázka, r-a pauza; r. nadaný
(jeden) rečník; (bez) rečníka; (k) rečníkovi; (vidím) rečníka; (hej) rečník!; (o) rečníkovi; (s) rečníkom;
(traja) rečníci; (bez) rečníkov; (k) rečníkom; (vidím) rečníkov; (hej) rečníci!; (o) rečníkoch; (s) rečníkmi;
rečník m 1. kto reční, kto prednáša reč: concionator: rečnjk pred lidem; declamator: rečnjk, který hlasem reč promluwá wu 1750; orator: rečnjk; rhetor: rečnjk, krasomlúwec ks 1763; rimskj a ginj starobylj rečnjcy swe reči pohrebnj aneb oratie neywjce na čtiri castky delili tr 1792 2. kto vie rečniť: wjmluwnj rečnjk spusobi zmluwenj zhledawa kob 1666; kdyby Búch zbehlých mudrcuw, krasne slowýcych rečnykuw wywolil, byl na zwestowáňy evangelium pp 1734; sophista: chytry rečnjk, krasomlúwec ks 1763; weliki byl náss swaty pastýr Basilius, znamenity rečnjk, učitel a neporussitedlni stlup wjry katoljcké vp 1764; orator omnibus numeris absolutus: dokonalý rečnjk wz 1797 3. zástupca, obhajca: kdo chce wrecem mlatit, sitem wodu wažit, ten ma pracu maly zisk, s pracy teg poznawa, neb zle priprawy ma, yako bez causi recznik bv 1652; causidicus: rečnjk, který pred práwem zastáwá wu 1750; advocatus: rečnjk, zástupec ks 1763; -ícky príd k 1: kunsst mlúweni přemaluge gakoby hruby spúsob mlúweni rečnickimy barwamj gakož sau figury, ozdobne rečy op 1685; rhetoricus: rečnjcky; declamatorius: krásomlúwny, rečnjcky; compositura orationes: složeni rečnického umeňá ks 1763; po -ícky prísl výraz: oratorie: krásomlúwňe, po rečnicky ks 1763; rečníctvo [-í] s rečnícka činnosť, rétorika: professio dicendi: rečnictwi ks 1763