rečený p. riecť
rečený príd 1. uvedený, povedaný, spomínaný: take tomu častokrat rečenemu richtarstwy ma každy kmet daty na Wanocze dwoge kur (BUDATÍN 1478 SČL); howado gyny brat prekupyl prweg, nez by den rečeneg zmluwy pryssel (CA 1698) 2. kt. sa volá, menuje, nazýva, takzvaný, zvaný, menovaný, nazývaný: prytomny bili dobri lyde na zamku mogim, rečenem Budethin (BUDATÍN 1478 SČL); zboynyczy ssly hore dolynov, reczenov Lubochnov, ssly ku holyam ku vhliarom (LIKAVA 1622); Adam, Prcutik rečeny, kdy nam rozkazuje starobyleho obyčage, aby poctive na dveroch klopal a zakazoval (PAPRADNO 1673 LP); szamopal flynta, recženy karabin, dostal se na sirotu mladeho Michaele (KRUPINA 1691); Anton bratri swé nawsstjwiti chtel a skrz rameno potoka Njlus rečeného probroditi se musel (VP 1764); my, richtar prisažni a všecka poctiva obec dediny Tepla rečenej, ponižene prozbu predkladame (L. TEPLÁ 1786 LP); vtluč na prach slimakowe sskrupini a zelinu rečenu kokorjk a dag statku wipit (PL 1787)