Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i; stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i; bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.; predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu; mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť; aby r. nestála aby rozhovor neviazol; to nestojí za r.; nie je to dôležité; (to je) moja r. (v replike) to je môj názor; r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne; vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

reč ‑i ‑í ž.; rečový

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jazyk sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar • reč: slovenský jazyk, slovenská reč; učiť sa cudzie jazyky, reči; odborný jazyk, odborná reč; jazyk, reč Hviezdoslava

jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom

materinčina prvý naučený jazyk, ku ktorému si človek vytvára istý citový vzťah • materčina: našou mater(in)činou je slovenčina • materinská reč • materinský jazyk

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

rečniť 1. mať verejný prejav • mať reč • držať reč • prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

2. p. hovoriť 1

reč 1. p. chýr 1, správa¹ 2. p. jazyk 3. p. prejav 1 4. p. rozhovor 5. p. sloh 2

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer

2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

reč, -i ž.

1. sústava zvukových a lexikálnogramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, jazyk: slovenská, česká, ruská, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.;

2. schopnosť človeka hovorením vyjadrovať svoje myšlienky, city, názory a pod.: stratiť r. onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu a pod.; porucha reči; dar reči;

3. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, štýl: básnická r., umelecká r.; hovorová r. hovorový štýl spisovného jazyka; ľudová r. ľudové nárečia; odborná r. odborný štýl;

4. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor; slová: plynulá, súvislá, jasná r.; úprimná, bezohľadná r.; prázdne, jalové r-i táranie; daromné r-i; šíriť, trúsiť r-i ohovárať; Bola reč o Paľovi (Podj.) hovorilo sa o Paľovi; zamiešať sa do r-i pripojiť sa k rozhovoru, k debate; dať sa, pustiť sa do r-i s niekým; obrátiť r. začať hovoriť o inom; gram. priama, nepriama, polopriama r.

● prísť do reči a) stať sa predmetom rozhovoru; b) stať sa objektom ohovárania; nestojí to za r. je to bezvýznamné; hovor. ísť na kus r-i na besedu; expr. to je moja r. môj názor, moja mienka; o tom nemôže byť r-i a) to je vylúčené; b) to je neuskutočniteľné; skákať niekomu do r-i prerušovať niekoho v hovore; mať mnoho r-í veľa zbytočne hovoriť; Reči sa hovoria (vravia) a chlieb sa je (prísl.) nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne. Aký človek, taká reč (prísl.) pri rozprávaní sa prezradí charakter človeka. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. (prísl.)

5. rečnícky prejav: mať, povedať r.; slávnostná, privítacia r.; smútočná r.;

6. akýkoľvek dorozumievací prostriedok slúžiaci na vyjadrenie niečoho: posunková r.; pren. r. tónov, farieb; r. zvierat vydávanie zvukov;

rečový príd.: r-é orgány; r. defekt; r-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu reči;

rečove/o prísl. čo sa týka reči: Mestá konsolidujú sa rečove. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

reč podstatné meno, ženský rod

(jedna) reč; (bez) reči; (k) reči; (vidím) reč; (hej) reč!; (o) reči; (s) rečou;

(dve) reči; (bez) rečí; (k) rečiam; (vidím) reči; (hej) reči!; (o) rečiach; (s) rečami;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

reč ž
1. nástroj vzájomného ľudského dorozumievania sa: prystupyly sme k swemu mylostywemu panu, k panu Illyeshazy, zadagicze geho oswicenost, zeby nam z nasyho lystu chotarniho a sprawedliweho z latynskeho jazyku na slowensku recz wydaty racyl, abychom my y nasy potomcy tym lepeg mohly wyporozumety, kde a na kterych mystech su polozene chotarny mysta trenčín 1635 e; mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska recž nam gest neznama za 1676; papaussek, kos, straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti op 1685; latinum, latina lingva: latinská reč, latinsky gazyk ks 1763; (Mária Stuartovna) ssest reči aneb gaziku powědoma, ktere negen toliko powrchne, ale y ozdobne a usslechtile mluwila žs 1764; tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, utečú preč br 1785
2. hovor, hovorenie, rozprávanie; spôsob hovorenia, rozprávania; rozprávka: (G. Sykora) s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu, pro ktoru reč wsazeny byl do mestskeg kazny p. ľupča 1603; prislowj, gako y prirownawanj recž swetle priozdobuwa kob 1666; nehled na recž, ale na wecz; mnoho rečj, malo wecy sin 1678; prw, nežli čo chcess powedet, nauč se mluwiti, by twa reč k zahanbeni nemusela byti gv 1755; dictio: reč, mlúwenj, powjdanj; enuntiatio: wyslowená reč, wypowedenj ks 1763; lepor: okrasa reči ml 1779
• chodiť v r-i s kým debatovať, rozprávať sa s niekým; mnozy čym wtipnegsseg polityčne w rečy s tebu choďá, tym gistegsseg gako hadi podwodne usskoďá gv 1755; stáť (v) svojej r-i dodržať slovo: na Michale Cygane slyby pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll l. mikuláš 1582; vstúpať do r-i, vskacovať v r. komu prerušovať hovor niekoho: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži, geden druhemu do rečy newstupati, ani se waditi nemagj ca 1609; mluwjcymu w recz newskacug kob 1666; odkázať r-ou ústne dať na vedomie: mne pysal y reczu odkazal, ponewacz som bol ysteho czloweka tu poslal, žeby W. M. tu pustatynu od neho neraczyla wzyat m. kameň 1694; byť krivý v svojej r-i klamať: kdo ge kriwy w swogeg rečy, w skutku ge také, gak se od prawdy oddaliss, budess s ním gednaki gv 1755; držať r. pod pečaťou mlčať: nič pred bláznom nečyn zleho, drž reč pod pečati, nebo blázen žádneg prawdy nezná zamlčati gv 1755
• poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči sin 1678
3. rečnícky prejav, príhovor: dekugeme tobe, Pane Bože, otče nass nebesky, zes nas k timto poswatnym rečzem zhromazdil ags 1708; orationem calamistris inutere: reč swu welmi mnoho ozdobyti; declamator: rečnjk, ktery hlasem reč promlúwá, káže wu 1750; homilia: kázen, kázanj, reč k lidu; concio: kázen, kázanj, reč obécny ks 1763
o ozdobná, vysoká, nádherná r.; v r-i nádherný spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: eloqventia: krásné mlúwenj, ozdobná reč; elocutio: ozdobná reč; grandiloqvus: w rečj nadhérny; grandiloqventia: wysoká, nadhérná reč ks 1763
4. obyč pl nevhodné prejavy, klebety ap.: pro warowany takowych reczy a potrzek na pocztywostj zawazek wyny gest mezy nymy postawen žilina 1561; Gelena, manželka Matiege Periny, nebogic se Pana Buoha, any se lydy nestydyc, dobre manželce Martinowé nepoctiwými rečmy poctiwost vtrhala hlohovec 1592; Revay Gyura Tucžneho poddaneho, w zlodegstwy dostihowal rečzmi usstypnima priekopa 1716; Pawliček teremtetowal, erdekowal, Guriček zle, oplzle rečy rosywal ská 18. st; kteri by zlorečili a jine ruhave reči hovorili, takové zemani budu pokutovani 6 zlatich príbovce 1765 cm
• kdo snadno rečam weri, lechke srdce máwa gv 1755 ľahkomyseľný človek všetkému uverí
5. učenie, viera: sveti Pavol pise, chterú rets veritz máme, abi on (Kristus) nám hréssnim lyudzom nasol szpasenyé hps 1752; amen, amen, powjdám wám, bude-ly kdo reč mu zachowáwat, smrti neokussy na wéky kb 1757
6. poľ vec: abi Gassper, sin prigati od Gasspera Blaisi, bil geho poslussni we wsseczkich reczach l. trnovec 1580 e; (obžalovaný) zadnu meru sie niepriznam, ze bim allo sam te reci ukrad, albo že bim y wiedzal, kto bii te same recy panu Kaposemu ukrad bardejov 1675; wydaly sme (peniaze) panu Leytmanowy na geho potrebu, iak za wepre, tak y za pseniczu, y za maslo, tak y za drobne recy kurima 17. st e;
-ička dem k 2: s tímito recziczkami W. M. zadam na dluhe czasi dobreho zdrawy holíč 1607; prosyme Krysta, že by nas račil zachowati hanby swetske, rečiček zlych, y od hrjchu smrtedlneho pop 1723–24