reč ž
1. nástroj vzájomného ľudského dorozumievania sa: prystupyly sme k swemu mylostywemu panu, k panu Illyeshazy, zadagicze geho oswicenost, zeby nam z nasyho lystu chotarniho a sprawedliweho z latynskeho jazyku na slowensku recz wydaty racyl, abychom my y nasy potomcy tym lepeg mohly wyporozumety, kde a na kterych mystech su polozene chotarny mysta trenčín 1635 e; mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska recž nam gest neznama za 1676; papaussek, kos, straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti op 1685; latinum, latina lingva: latinská reč, latinsky gazyk ks 1763; (Mária Stuartovna) ssest reči aneb gaziku powědoma, ktere negen toliko powrchne, ale y ozdobne a usslechtile mluwila žs 1764; tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, utečú preč br 1785
2. hovor, hovorenie, rozprávanie; spôsob hovorenia, rozprávania; rozprávka: (G. Sykora) s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu, pro ktoru reč wsazeny byl do mestskeg kazny p. ľupča 1603; prislowj, gako y prirownawanj recž swetle priozdobuwa kob 1666; nehled na recž, ale na wecz; mnoho rečj, malo wecy sin 1678; prw, nežli čo chcess powedet, nauč se mluwiti, by twa reč k zahanbeni nemusela byti gv 1755; dictio: reč, mlúwenj, powjdanj; enuntiatio: wyslowená reč, wypowedenj ks 1763; lepor: okrasa reči ml 1779
• chodiť v r-i s kým debatovať, rozprávať sa s niekým; mnozy čym wtipnegsseg polityčne w rečy s tebu choďá, tym gistegsseg gako hadi podwodne usskoďá gv 1755; stáť (v) svojej r-i dodržať slovo: na Michale Cygane slyby pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll l. mikuláš 1582; vstúpať do r-i, vskacovať v r. komu prerušovať hovor niekoho: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži, geden druhemu do rečy newstupati, ani se waditi nemagj ca 1609; mluwjcymu w recz newskacug kob 1666; odkázať r-ou ústne dať na vedomie: mne pysal y reczu odkazal, ponewacz som bol ysteho czloweka tu poslal, žeby W. M. tu pustatynu od neho neraczyla wzyat m. kameň 1694; byť krivý v svojej r-i klamať: kdo ge kriwy w swogeg rečy, w skutku ge také, gak se od prawdy oddaliss, budess s ním gednaki gv 1755; držať r. pod pečaťou mlčať: nič pred bláznom nečyn zleho, drž reč pod pečati, nebo blázen žádneg prawdy nezná zamlčati gv 1755
• poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči sin 1678
3. rečnícky prejav, príhovor: dekugeme tobe, Pane Bože, otče nass nebesky, zes nas k timto poswatnym rečzem zhromazdil ags 1708; orationem calamistris inutere: reč swu welmi mnoho ozdobyti; declamator: rečnjk, ktery hlasem reč promlúwá, káže wu 1750; homilia: kázen, kázanj, reč k lidu; concio: kázen, kázanj, reč obécny ks 1763
o ozdobná, vysoká, nádherná r.; v r-i nádherný spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: eloqventia: krásné mlúwenj, ozdobná reč; elocutio: ozdobná reč; grandiloqvus: w rečj nadhérny; grandiloqventia: wysoká, nadhérná reč ks 1763
4. obyč pl nevhodné prejavy, klebety ap.: pro warowany takowych reczy a potrzek na pocztywostj zawazek wyny gest mezy nymy postawen žilina 1561; Gelena, manželka Matiege Periny, nebogic se Pana Buoha, any se lydy nestydyc, dobre manželce Martinowé nepoctiwými rečmy poctiwost vtrhala hlohovec 1592; Revay Gyura Tucžneho poddaneho, w zlodegstwy dostihowal rečzmi usstypnima priekopa 1716; Pawliček teremtetowal, erdekowal, Guriček zle, oplzle rečy rosywal ská 18. st; kteri by zlorečili a jine ruhave reči hovorili, takové zemani budu pokutovani 6 zlatich príbovce 1765 cm
• kdo snadno rečam weri, lechke srdce máwa gv 1755 ľahkomyseľný človek všetkému uverí
5. učenie, viera: sveti Pavol pise, chterú rets veritz máme, abi on (Kristus) nám hréssnim lyudzom nasol szpasenyé hps 1752; amen, amen, powjdám wám, bude-ly kdo reč mu zachowáwat, smrti neokussy na wéky kb 1757
6. poľ vec: abi Gassper, sin prigati od Gasspera Blaisi, bil geho poslussni we wsseczkich reczach l. trnovec 1580 e; (obžalovaný) zadnu meru sie niepriznam, ze bim allo sam te reci ukrad, albo že bim y wiedzal, kto bii te same recy panu Kaposemu ukrad bardejov 1675; wydaly sme (peniaze) panu Leytmanowy na geho potrebu, iak za wepre, tak y za pseniczu, y za maslo, tak y za drobne recy kurima 17. st e;
-ička dem k 2: s tímito recziczkami W. M. zadam na dluhe czasi dobreho zdrawy holíč 1607; prosyme Krysta, že by nas račil zachowati hanby swetske, rečiček zlych, y od hrjchu smrtedlneho pop 1723–24