reč, -i ž.
1. sústava zvukových a lexikálnogramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, jazyk: slovenská, česká, ruská, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.;
2. schopnosť človeka hovorením vyjadrovať svoje myšlienky, city, názory a pod.: stratiť r. onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu a pod.; porucha reči; dar reči;
3. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, štýl: básnická r., umelecká r.; hovorová r. hovorový štýl spisovného jazyka; ľudová r. ľudové nárečia; odborná r. odborný štýl;
4. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor; slová: plynulá, súvislá, jasná r.; úprimná, bezohľadná r.; prázdne, jalové r-i táranie; daromné r-i; šíriť, trúsiť r-i ohovárať; Bola reč o Paľovi (Podj.) hovorilo sa o Paľovi; zamiešať sa do r-i pripojiť sa k rozhovoru, k debate; dať sa, pustiť sa do r-i s niekým; obrátiť r. začať hovoriť o inom; gram. priama, nepriama, polopriama r.
● prísť do reči a) stať sa predmetom rozhovoru; b) stať sa objektom ohovárania; nestojí to za r. je to bezvýznamné; hovor. ísť na kus r-i na besedu; expr. to je moja r. môj názor, moja mienka; o tom nemôže byť r-i a) to je vylúčené; b) to je neuskutočniteľné; skákať niekomu do r-i prerušovať niekoho v hovore; mať mnoho r-í veľa zbytočne hovoriť; Reči sa hovoria (vravia) a chlieb sa je (prísl.) nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne. Aký človek, taká reč (prísl.) pri rozprávaní sa prezradí charakter človeka. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. (prísl.)
5. rečnícky prejav: mať, povedať r.; slávnostná, privítacia r.; smútočná r.;
6. akýkoľvek dorozumievací prostriedok slúžiaci na vyjadrenie niečoho: posunková r.; pren. r. tónov, farieb; r. zvierat vydávanie zvukov;
rečový príd.: r-é orgány; r. defekt; r-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu reči;
rečove/o prísl. čo sa týka reči: Mestá konsolidujú sa rečove. (Vaj.)