Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i; stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i; bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.; predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu; mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť; aby r. nestála aby rozhovor neviazol; to nestojí za r.; nie je to dôležité; (to je) moja r. (v replike) to je môj názor; r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne; vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

reč reči rečí ž.

reč, -i ž.

1. sústava zvukových a lexikálnogramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, jazyk: slovenská, česká, ruská, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.;

2. schopnosť človeka hovorením vyjadrovať svoje myšlienky, city, názory a pod.: stratiť r. onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu a pod.; porucha reči; dar reči;

3. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, štýl: básnická r., umelecká r.; hovorová r. hovorový štýl spisovného jazyka; ľudová r. ľudové nárečia; odborná r. odborný štýl;

4. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor; slová: plynulá, súvislá, jasná r.; úprimná, bezohľadná r.; prázdne, jalové r-i táranie; daromné r-i; šíriť, trúsiť r-i ohovárať; Bola reč o Paľovi (Podj.) hovorilo sa o Paľovi; zamiešať sa do r-i pripojiť sa k rozhovoru, k debate; dať sa, pustiť sa do r-i s niekým; obrátiť r. začať hovoriť o inom; gram. priama, nepriama, polopriama r.

● prísť do reči a) stať sa predmetom rozhovoru; b) stať sa objektom ohovárania; nestojí to za r. je to bezvýznamné; hovor. ísť na kus r-i na besedu; expr. to je moja r. môj názor, moja mienka; o tom nemôže byť r-i a) to je vylúčené; b) to je neuskutočniteľné; skákať niekomu do r-i prerušovať niekoho v hovore; mať mnoho r-í veľa zbytočne hovoriť; Reči sa hovoria (vravia) a chlieb sa je (prísl.) nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne. Aký človek, taká reč (prísl.) pri rozprávaní sa prezradí charakter človeka. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. (prísl.)

5. rečnícky prejav: mať, povedať r.; slávnostná, privítacia r.; smútočná r.;

6. akýkoľvek dorozumievací prostriedok slúžiaci na vyjadrenie niečoho: posunková r.; pren. r. tónov, farieb; r. zvierat vydávanie zvukov;

rečový príd.: r-é orgány; r. defekt; r-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu reči;

rečove/o prísl. čo sa týka reči: Mestá konsolidujú sa rečove. (Vaj.)

reč ž
1. nástroj vzájomného ľudského dorozumievania sa: prystupyly sme k swemu mylostywemu panu, k panu Illyeshazy, zadagicze geho oswicenost, zeby nam z nasyho lystu chotarniho a sprawedliweho z latynskeho jazyku na slowensku recz wydaty racyl, abychom my y nasy potomcy tym lepeg mohly wyporozumety, kde a na kterych mystech su polozene chotarny mysta (TRENČÍN 1635 E); mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska recž nam gest neznama (ZA 1676); papaussek, kos, straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti (OP 1685); latinum, latina lingva: latinská reč, latinsky gazyk (KS 1763); (Mária Stuartovna) ssest reči aneb gaziku powědoma, ktere negen toliko powrchne, ale y ozdobne a usslechtile mluwila (ŽS 1764); tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, utečú preč (BR 1785)
2. hovor, hovorenie, rozprávanie; spôsob hovorenia, rozprávania; rozprávka: (G. Sykora) s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu, pro ktoru reč wsazeny byl do mestskeg kazny (P. ĽUPČA 1603); prislowj, gako y prirownawanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); nehled na recž, ale na wecz; mnoho rečj, malo wecy (SiN 1678); prw, nežli čo chcess powedet, nauč se mluwiti, by twa reč k zahanbeni nemusela byti (GV 1755); dictio: reč, mlúwenj, powjdanj; enuntiatio: wyslowená reč, wypowedenj (KS 1763); lepor: okrasa reči (ML 1779)
F. chodiť v r-i s kým debatovať, rozprávať sa s niekým; mnozy čym wtipnegsseg polityčne w rečy s tebu choďá, tym gistegsseg gako hadi podwodne usskoďá (GV 1755); stáť (v) svojej r-i dodržať slovo: na Michale Cygane slyby pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (L. MIKULÁŠ 1582); vstúpať do r-i, vskacovať v r. komu prerušovať hovor niekoho: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži, geden druhemu do rečy newstupati, ani se waditi nemagj (CA 1609); mluwjcymu w recz newskacug (KoB 1666); odkázať r-ou ústne dať na vedomie: mne pysal y reczu odkazal, ponewacz som bol ysteho czloweka tu poslal, žeby W. M. tu pustatynu od neho neraczyla wzyat (M. KAMEŇ 1694); byť krivý v svojej r-i klamať: kdo ge kriwy w swogeg rečy, w skutku ge také, gak se od prawdy oddaliss, budess s ním gednaki (GV 1755); držať r. pod pečaťou mlčať: nič pred bláznom nečyn zleho, drž reč pod pečati, nebo blázen žádneg prawdy nezná zamlčati (GV 1755)
F. poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči (SiN 1678)
3. rečnícky prejav, príhovor: dekugeme tobe, Pane Bože, otče nass nebesky, zes nas k timto poswatnym rečzem zhromazdil (AgS 1708); orationem calamistris inutere: reč swu welmi mnoho ozdobyti; declamator: rečnjk, ktery hlasem reč promlúwá, káže (WU 1750); homilia: kázen, kázanj, reč k lidu; concio: kázen, kázanj, reč obécny (KS 1763)
L. ozdobná, vysoká, nádherná r.; v r-i nádherný spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: eloqventia: krásné mlúwenj, ozdobná reč; elocutio: ozdobná reč; grandiloqvus: w rečj nadhérny; grandiloqventia: wysoká, nadhérná reč (KS 1763)
4. obyč pl nevhodné prejavy, klebety ap.: pro warowany takowych reczy a potrzek na pocztywostj zawazek wyny gest mezy nymy postawen (ŽILINA 1561); Gelena, manželka Matiege Periny, nebogic se Pana Buoha, any se lydy nestydyc, dobre manželce Martinowé nepoctiwými rečmy poctiwost vtrhala (HLOHOVEC 1592); Revay Gyura Tucžneho poddaneho, w zlodegstwy dostihowal rečzmi usstypnima (PRIEKOPA 1716); Pawliček teremtetowal, erdekowal, Guriček zle, oplzle rečy rosywal (SKá 18. st); kteri by zlorečili a jine ruhave reči hovorili, takové zemani budu pokutovani 6 zlatich (PRÍBOVCE 1765 CM)
F. kdo snadno rečam weri, lechke srdce máwa (GV 1755) ľahkomyseľný človek všetkému uverí
5. učenie, viera: sveti Pavol pise, chterú rets veritz máme, abi on (Kristus) nám hréssnim lyudzom nasol szpasenyé (HPS 1752); amen, amen, powjdám wám, bude-ly kdo reč mu zachowáwat, smrti neokussy na wéky (KB 1757)
6. poľ vec: abi Gassper, sin prigati od Gasspera Blaisi, bil geho poslussni we wsseczkich reczach (L. TRNOVEC 1580 E); (obžalovaný) zadnu meru sie niepriznam, ze bim allo sam te reci ukrad, albo že bim y wiedzal, kto bii te same recy panu Kaposemu ukrad (BARDEJOV 1675); wydaly sme (peniaze) panu Leytmanowy na geho potrebu, iak za wepre, tak y za pseniczu, y za maslo, tak y za drobne recy (KURIMA 17. st E); -ička dem k 2: s tímito recziczkami W. M. zadam na dluhe czasi dobreho zdrawy (HOLÍČ 1607); prosyme Krysta, že by nas račil zachowati hanby swetske, rečiček zlych, y od hrjchu smrtedlneho (PoP 1723-24)