raziť1 nedok.
1. prudkým tlakom, nárazmi, lisovaním tvoriť: r. peniaze, medaily, odznaky
2. šíriť (význ. 3), rozširovať, propagovať: r. heslo, zásady
3. hĺbiť, prekopávať: r. tunel, chodbu v bani
4. robiť schodným, uvoľňovať, prerážať: r. si cestu húštinou;
pren. r. niečomu cestu usilovať sa o niečo nové;
opak. razievať -a
raziť2 nedok. hovor. smrdieť, páchnuť, zapáchať: šaty r-ia dymom; neos. r-í mu z úst
páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom
raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety
2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu
3. porov. prebiť sa
raziť2 p. páchnuť
raziť1, -í, -ia nedok. (čo)
1. prudkým tlakom, úderom, nárazom tvoriť, robiť, vytvárať, formovať: r. peniaze, mince, odznaky; r. písmo, značky (na sucho);
2. prekopávať, hĺbiť: r. tunel; r. chodbu v bani
● r. si cestu namáhavo sa niečím predierať: Loď si razí cestu zamrznutým morom. (Zúb.) Razil si cestu vrbinou. (vaj.) Razili si cestu davom cestujúcich. (Urb.); pren. Šľachetné idey razia si cestu (Jégé) prenikajú; r. cestu niečomu odstraňovať z cesty prekážky: r. cestu pravde (Jégé);
3. rozširovať, šíriť: Mahut razil vlastné heslá. (Urb.);
opak. razievať, -a, -ajú;
dok. k 2 preraziť
raziť2, -í, -ia nedok. hovor. (čím i bezpredm.) páchnuť, zapáchať, smrdieť: Polievka razila lojom. (Kuk.) Šaty razia benzínom. (Al.) Loj razí. (Vans.) Z úst mu razí. (Ráz.) Razí z teba víno. (Urb.); neos. Od rozpálenej paluby razilo horúcou smolou. (Jes-á)
raziť1 ndk 1. čo rozbíjať (si) niečo: qvassat caput: razj hlawu ks 1763 2. koho porážať, potláčať niekoho: Saúl razil Amáleka od Héwila až do Súr, které gest naprotywa Agyptu; y ty, ktery byli wzali a podpálili mesto, wyssli z mesta naprotiwa swým prostredných z neprjteluw raziti počali kb 1757
raziť2 ndk čím páchnuť, zapáchať niečím: mrtwy člowek porusseny smradem razil gš 1758; olere: pachnauti, razyti; vinum reddet acetum: wjnó razý octowinau pd 18. st