raziť1, -í, -ia nedok. (čo)
1. prudkým tlakom, úderom, nárazom tvoriť, robiť, vytvárať, formovať: r. peniaze, mince, odznaky; r. písmo, značky (na sucho);
2. prekopávať, hĺbiť: r. tunel; r. chodbu v bani
● r. si cestu namáhavo sa niečím predierať: Loď si razí cestu zamrznutým morom. (Zúb.) Razil si cestu vrbinou. (vaj.) Razili si cestu davom cestujúcich. (Urb.); pren. Šľachetné idey razia si cestu (Jégé) prenikajú; r. cestu niečomu odstraňovať z cesty prekážky: r. cestu pravde (Jégé);
3. rozširovať, šíriť: Mahut razil vlastné heslá. (Urb.);
opak. razievať, -a, -ajú;
dok. k 2 preraziť
raziť2, -í, -ia nedok. hovor. (čím i bezpredm.) páchnuť, zapáchať, smrdieť: Polievka razila lojom. (Kuk.) Šaty razia benzínom. (Al.) Loj razí. (Vans.) Z úst mu razí. (Ráz.) Razí z teba víno. (Urb.); neos. Od rozpálenej paluby razilo horúcou smolou. (Jes-á)