Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV subst priezviská

raz

I. -u L -e mn. -y ráz m.

1. ako pomocné podst. m. je súčasťou nás. a rad. čísl. a ich zámenných náprotivkov: prišiel iba (jeden) r., dva r-y, päť ráz; prvý, posledný r.; koľko, toľko ráz; koľký, toľký r.; r. toľko dvojnásobne; v samostatnom postavení číslov. výrazu sa skloňuje: po jednom, prvom r-e, z piatich r-ov

2. (pri počítaní, v poveloch) zastupuje zákl. čísl. jeden: r., dva, tri ...; r.-dva, r.-dva!

r. za uhorský rok veľmi zriedka; r.-dva (niečo urobiť) rýchlo

II. prísl. v istom čase, kedysi, dakedy, voľakedy, niekedy: bol r. jeden kráľ; r. prídem k vám

III. čast.

1. vyj. uzavretie predtým naznačenej situácie, teda, konečne: buď už r. ticho; nech je r. koniec

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete, vôbec, naozaj, veru: r. neviem, čo mám robiť; život je už r. taký


ráz1 -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u


ráz2 -u m.

1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami

3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)


raž -e/-i ž.

1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;

ražný príd.: r. chlieb, r-á slama


ráž, správ. kaliber

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl.
desiatykrát, desiaty raz neskl. čísl. rad.
deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl.
deviatykrát, deviaty raz neskl. čísl. rad.
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad.
dvaapolkrát, dva a pol ráz neskl. čísl.
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl.
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ikskrát, iks ráz, ixkrát, ix ráz čísl. násobná neurčitá príslovková hovor. ▶ v mnohých prípadoch, mnohokrát, mnoho ráz, neraz, opakovane; syn. enkrát: i. mu to hovoril; nebudem ti to už i. pripomínať; i. ráz sme mu to už hovorili; ten film videl už i.; to som zažil už i.; Ikskrát ho tak našli, žalovali mi. [P. Andruška]


ikstýkrát, ikstý raz, ixtýkrát, ixtý raz čísl. násobná neurčitá príslovková hovor. expr. ▶ opakujúci sa, uskutočňujúci sa al. uskutočnený mnohokrát; syn. entýkrát, entý raz: i. sa vybrala s dokladmi na úrad; i. raz odmietol odpovedať na otázku; zopakujem ti to aj i.


nejedenkrát, nejeden raz čísl. násobná neurčitá príslovková blíži sa významu príslovky ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom vyšším ako jeden, nie raz, neraz; syn. viackrát, veľakrát: n. za deň; stretli sa už n.; presvedčiť sa o niečom n.; Ráno všetko prebiehalo ako podľa presne zostaveného a nejedenkrát použitého scenára. [J. Kot]; Cíti sa u nich zakaždým dobre, a že veď ho už doteraz prichýlili nejeden raz. [J. Johanides]


nesčíselnekrát, nesčíselne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková trochu kniž. ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne nevymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz: dom n. prestavali; n. jej prešli cez ruky všetky knihy v knižnici; rozprával som tento príbeh nesčíselne ráz; A tak dlhoročná spolupráca, nesčíselnekrát spestrená hádkami, nikdy neprekročila hranice. [J. Lenčo]; Čo bude s nami, ktorí sme nesčíselne ráz zhrešili? [V. Krupa]


nespočetnekrát, nespočetne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne nevymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz, veľakrát: n. sfilmovaný príbeh; zobúdzať sa v noci n.; rozhodnutie n. oľutovala; pamflet, v ktorom sa nespočetnekrát opakovalo moje meno [H. Ponická]; Má pocit, že ho už počula nespočetne ráz. [M. Hvorecký]


nespočítateľnekrát, nespočítateľne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne ťažko vymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz, veľakrát, nespočetnekrát: zopakovalo sa to n.; počul som ju o tom hovoriť n.; cestovali sme hore-dole n.


neviemkoľkokrát, neviemkoľko ráz, pís. i neviem koľkokrát, neviem koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť, na veľký počet opakovaní: ten film som videla neviemkoľkokrát; prosil ju o pomoc už neviem koľko ráz; aj keď budeš písať žiadosť neviem koľkokrát, nevyhovie ti; telefonujem na informácie neviem koľko ráz a nič; Strmý breh a zákruty, opäť breh, zákruty, to sa opakovalo neviemkoľkokrát. [PV 1999]


neviemkoľkýkrát, neviemkoľký raz, pís. i neviem koľkýkrát, neviem koľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť stavu, vlastnosti, spôsobu: opakovať si nahlas už po neviemkoľký raz; sviatky prežil už neviemkoľkýkrát osamote; po neviem koľký raz požiadala o zmenu termínu; neviem koľkýkrát rozprával o hrôzach vojny; Už neviemkoľký raz som musel obdivovať pohotovosť, s akou sa vkladal do problému. [P. Vilikovský]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


dakoľko ráz p. niekoľkokrát


druhýkrát, druhý raz p. inokedy, nabudúce


inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý razdruhýkrát: príďte inokedy, druhý raznabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúcezastar. budúcne (Tajovský, Timrava)nár.: inakedyindynapodruhé


ixkrát, ix ráz p. veľakrát


koľko ráz p. koľkokrát


milión ráz p. veľakrát


minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

niekoľký raz čísl. nás. niekoľko, viac ráz, viackrát: už po niekoľký raz


párkrát i pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz, niekoľkokrát, viackrát


pár ráz p. párkrát


päťkrát i päť ráz čísl. nás. k päť


päť ráz p. päťkrát


raz1

1. čísl. nás. [niekedycharakter podst. a skloňuje sa: 2. p. -u, 6. p. -e, mn. č. -y, 2. p. ráz (nár. i razí) m.] vyjadruje toľkoraké opakovanie, toľkoraký výskyt niečoho, koľko udáva číselný výraz; -krát: urobiť, napísať, povedať niečo dva, tri, štyri razy; päť, šesť ráz; mnoho ráz často; prvý, druhý, piaty raz; ostatný, posledný raz; hovor. raz, dva razy taký, desať ráz toľký (toľko) dvojnásobne, desaťnásobne väčší (viac); raz za rok, do roka; raz za čas pomerne zriedka; Aj iné razy cestoval s furmanmi. (Kuk.) Všetci máme možnosť pracovať na točovke aspoň po raze. (Gab.) Aby si druhý raz dal pozor na naše vinohrady! (Štítn.)

hovor. raz za uhorský (turecký) rok veľmi zriedka; prvý a posledný raz iba jedenkrát;

2. čísl. zákl. len v základnej podobe raz používa sa namiestojedenpri počítaní bez pomenovania počítanej veci: raz, dva, raz, dva; raz, dva, tri ..

raz-dva (napr. urob to raz-dva) ihneď, rýchlo

raz2

I. prísl. v istej podobe, v istom čase, niekedy, dakedy, kedysi, voľakedy: Bol raz jeden veľmi chudobný kováč. (Dobš.) Raz vám hádam poviem, prečo som nie vlastenka. (Kuk.) Raz som bol s kýmsi na Zadnom sedle. (Bedn.) Človek píše raz tak, raz onak. (Stod.) Čo raz vetrík zavial, vždy udrela mu do nozdier vôňa (Ondr.) kedykoľvek.

II. čast.

1. obyč. s prísl. uzaviera predtým naznačenú situáciu; teda, konečne: Bude už raz to veselie? — pýta sa Števko. (Kuk.) Povedz mi už len raz, čo chcete. (Al.)

2. hovor. expr. zdôrazňuje výraz a potvrdzuje jeho platnosť; naozaj, skutočne: Život je už raz taký. (Vaj.) Mne je už raz koniec. (Dobš.) Je to len raz múdry doktor. (Taj.) Raz darmo, myšlienka na smrť je produktom závislosti človeka na prírode. (Tat.); raz navždy s konečnou platnosťou: Otec napokon musí ho vyhodiť raz navždy. (Al.)

3. zdôrazňuje, podčiarkuje záporný výraz, pri ktorom stojí; vôbec (nie): Raz neviem, kde berú peniaze. (Smrč.) Nemá raz čo robiť, keď nevidí. (Jégé) Raz nemôžem pochopiť, prečo utekajú. (Urb.)


raž, -i, mn. č. -e ž. druh obilniny a jej zrno, nár. žito: jarná, ozimná r.; bot. r. siata (Secale cereale)

hovor. nebude z tej raži múkavec sa ti nepodarí;

ražný, zried. i ražový príd.: r-á múka, r. chlieb; r-á slama


zopárkrát i zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. viackrát, viac ráz, niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: Nechajte ich zopárkrát čakať s vozom až do rána. (Zgur.) Chlapec zopár ráz pribehol. (Urb.)

Morfologický analyzátor

raziť nedokonavé sloveso
(ja) razím VKesa+; (ty) razíš VKesb+; (on, ona, ono) razí VKesc+; (my) razíme VKepa+; (vy) razíte VKepb+; (oni, ony) razia VKepc+;

(ja som, ty si, on) razil VLesam+; (ona) razila VLesaf+; (ono) razilo VLesan+; (oni, ony) razili VLepah+;
(ty) raz! VMesb+; (my) razme! VMepa+; (vy) razte! VMepb+;
(nejako) raziac VHe+;

ráz podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) ráz; (bez) rázu; (k) rázu; (vidím) ráz; (o) ráze; (s) rázom;

(dva) rázy; (bez) rázov; (k) rázom; (vidím) rázy; (o) rázoch; (s) rázmi;


raz podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) raz; (bez) razu; (k) razu; (vidím) raz; (o) raze; (s) razom;

(tri) razy; (bez) razov; (k) razom; (vidím) razy; (o) razoch; (s) razmi;


ráž podstatné meno, ženský rod

(jedna) ráž; (bez) ráže; (k) ráži; (vidím) ráž; (o) ráži; (s) rážou;

(štyri) ráže; (bez) ráží; (k) rážam; (vidím) ráže; (o) rážach; (s) rážami;


raž podstatné meno, ženský rod

(jedna) raž; (bez) raže, raži; (k) raži; (vidím) raž; (o) raži; (s) ražou;

(tri) raže; (bez) raží; (k) ražiam; (vidím) raže; (o) ražiach; (s) ražami;

raz
I. m
1. ako pomocné substantívum je súčasťou číslovky násobnej i radovej: chwyla, kteruss tto sam den dal a tomu po gednych 10 anebo snatt 20 razoff a vssettomu gest skorro puoll roka šášov 1579; rozkaz W. M. panskeg nikdy nebyl bych pominul wikonat, kdyby k temu prihodnost byla, než zdie sucha prilissne a malost wody k temu za mnohy ras na prekasce byla turiec 1605; za predešlych panuw podle urbaru zražalo se na hajnych za syry d 60, rolnej dane fl 1 d 50, mimo toho do zamku nedavali obroku, toliko raz do tydne papradno 1673 lp; pod yaworom fatens biwal mnoho razou nocuwal, ale ge wnywoč obraceny ten jawor štiavnička 1676; Warga Jakub zawolan do tretiho razu: toho stariho zotnite a toho mladssiho len kigmi zbite podrečany 17. st; y člowek sprawedliwy prinagmenieg sedem razi prez den do hrichu upada kt 1753; kapucin toliko tri hodiny pres noc odpočiwal, ginssich pet hodin sa sslahal a bičowal, gednu každu noc ssest tisic ssesto ssestdesat y ssest razi sa uderil mk 18. st
do r-u, jedným r-om naraz, súčasne, odrazu: (svedok) newi, abi sa yednim razom sstiri furi dowezli skalica 1730; uno ictu: do rázu, rázem ks 1763
2. zastupuje základnú číslovku:
r.-dva ihneď, rýchlo: býwa weselost, keť sa nageme syra dost, len sy tak podokacugeme, to by se wsseckým zdalo wám, keby ste raz dwa prissli k nám brv 1796
II. prísl v istom čase, vtedy, niekedy: Mikulaš Zaboynik do domu Mikulasse Blayse ssiel raz liptov 1628; gestly nektery, russice wiru, w zatracenj padagj, nemame wsseckim powoliťi od Krysta, kteremu ras čistotu swu zawazali, pro chlipnost za ženami litaťi tp 1691; gednim razem prišla žena k fatenscze a pogala gu do stodoly p. podhradie 1722; budess mu (priateľovi) wždy w podezreni, že sy snad wždy taki, když ras zgewiss sam o sebe skutek ledagaki gv 1755; aliqvando, aliqvando: raz to, druhy ráz to; alias, alias: ráz to, ráz to ks 1763; raz len prinde amen, ked položá kamen na mé hríšne kosti, duša, do wečnoti pújdeš na exámen kc 1791
r. po r. za sebou: zemetreseni slyšeno bylo, že se okna i skla i dwere zamkove zatrasli a ten zvuk a hrmot stal tak, jakoby trikrat raz po raz osobne z hakovnice aneb z velikeho kušu (!) strelil lietava 1607 cm
III. čast vôbec, naozaj, teda (zdôraznenie záporu): ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz novohrad 1457 e; nemame v takyto tvrdy čas ras kde statku prepast l. rovne 1778 lp; mluwicze, že raz nema co zest, chce si ho (zbožie) dat omlatit liptov 18. st


ráz m
1. úder, udretie, náraz: manubia: hrom, hromowy raz; ictus: uderenj, raz ks 1763
2. razenie, razba: gsem dluzen dwye stye zlatich dobrich vherskich wahy a razu crempniczkeho Janowy zvolen 1445; panu nassemu za summu zlattych ssestdesath zlattych a desseth dobrych czerwenych wahy sprawedliwe a razu kremniczkeho tiemto wobyczegem žk 1469; dobrowolnie prodali su dom swuoy od wody predney az do wody zadney y z zahumnym medzy Jakubem Pozdnym z druheg strany, polozeny za tri sto zlattych czerwenych dobrey y wazney mincze uherskey a razu kremnickeho, panu Girykowi Domkowi liptov 1562


raž [raž, rež, rož] ž obilnina a jej zrno bot r. siata Secale cereale: czo se doticze obyly w stodole, to wsseczko manzelcze swey poruczym, krom zie by dala Mattegowy, synu memu dwe lukna rzy žilina 1557; czo se pak pana Alberta dotycze, ten mne ma dati ozymneho objli, to gest razy a psenycze lukno a dwaczet lukan chmele kaľamenová 1571 e; vymerčiemu deputovalo se rezi korce 4 orava 1625 u1; prosime a žadame W. M., aby s nami mela potripeni a nam tu jistu roš toliko do buduciho roku počekala devičie 1628 lp; Wilim Mysso prywiezel po swadebnem wesely dwe kopy režy a kopu pohanky martin 1656; palenica se na štyri kotly pali každy tyden, na každu palku bere sladu korec jeden a reži pul korca vršatec 1683 u1; nektere objlij roste na stéble saučkamj rozdelené, yako pssenice, žito (:ress:) a gečmen op 1685; siligo: žito, rež asl 1740; mlinar, pri grissu robenja wiceg pracy, gako ked s rossy a gaczmena muku robi, podstupiti musy krupina 1755; musiss rež a žito cžasnje poset, neb to zrno roste welmy zdluhawo, ačkoliw porad prssi kal 18. st
• nebude z té reži muka, hrach na stenu hadže sin 1678 zbytočná námaha;
-ný, -ový príd: na hrbe w komore ražneho zitta kop 18 d. štubňa 1578 e; od Palusskj za sstyrj chleby rezne psom panskym d 8 žilina 1586; panis cibarius: rožny chleb koa 17. st; (Boh) leniwemu k požehnání neotwíra ruki, proto nemá na halusski ani rezneg muki gv 1755; (poddaný) aby zabrane snopy ražowe panu nawratil m. kameň 1774; pohankowa zelina gest neylepssa, a potrebowati múžeme rožowu, owsenu lr3 18. st; siliginus panis: režowy chleb ld 18. st


rež p.
raž


rož p.
raž

Raz Raz Ráz_1 Ráz Ráz_2 Ráz Raž Raž Ráž Ráž
ráz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ráz
G (bez) rázu
D (k) rázu
A (vidím) ráz
L (o) ráze
I (s) rázom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rázy
G (bez) rázov
D (k) rázom
A (vidím) rázy
L (o) rázoch
I (s) rázmi

Ráž
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Ráž
G (bez) Ráža
D (k) Rážovi
A (vidím) Ráža
L (o) Rážovi
I (s) Rážom

ráž
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ráž
G (bez) ráže
D (k) ráži
A (vidím) ráž
L (o) ráži
I (s) rážou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ráže
G (bez) ráží
D (k) rážam
A (vidím) ráže
L (o) rážach
I (s) rážami

raž
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) raž najčastejšie používané sú pšenica, raž , jačmeň, ryža, kukurica.
G (bez) raži som zazrel políčka jačmeňa a raži a na pozadí úzkych údolí niekoľko
G (bez) raže je aj s výkupom potravinárskej raže . Jej cena sa pohybuje na úrovni
D (k) raži nenáročnejším plodinám — bôbu, raži a ovsu. M. N. Tichomirov fakt
A (vidím) raž oral s koňmi na Poľcoch zem pod raž a postihli ho prudké bolesti v
L (o) raži vidieť pásy strnísk po skosenej raži a pšenici, tam zase jačmeň volá
I (s) ražou obsiatej výmery. Bilancia trhu s ražou a hovädzím mäsom v EÚ - 25 by
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out}
N (štyri) raže dnes priestranná celina. Šíre raže ňou sa vlnia, úrodnejú, klasy
G (bez) raží známej v šľachtení hybridných raží , ktoré sa vyznačujú lepšou
{caseletter} - 0
A (vidím) raže — potrebujeme začať kosiť raže . — Ale veď môžeme, polia máme
L (o) ražiach úrody. Napríklad pri obyčajných ražiach sa dosahujú hektárové výnosy 4,
{caseletter} - 0

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RÁZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BOHDANOVCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
ĎURKOV, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko RAŽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko RÁŽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor