rásť, rastie, rastú, rástol (nár. i riasť, riastol) nedok.
1. (o živom organizme) prirodzeným spôsobom sa zväčšovať, silnieť, zosilňovať sa, vyvíjať sa: tráva rastie, rastliny, stromy rastú; bunky rastú; dieťa rastie; dobytok rastie; nechať si r. dlhé vlasy, fúzy, bradu; r. ani (ako) z vody veľmi rýchlo;
pren. i o neživých veciach: Budoviská všade rástli ani z vody (Pláv.) veľmi rýchlo ich stavali
● r. do zeme hrbiť sa (od staroby); r. od radosti veľmi sa tešiť, byť uveličený; r. pýchou pýšiť sa; r. šťastím cítiť sa (veľmi) šťastným; r. blaženosťou byť plný blaženosti; r. do neba a) byť veľmi hrdý; b) byť veľmi šťastný; srdce mu rastie radosťou teší sa; až tak rástol, celý rástol napĺňal sa hrdosťou, sebavedomím; Prikývla a mne rástli krídla (Švant.) unášalo ma, bol som hrdý; rastú mu rožky stáva sa príliš sebavedomým; nikomu stromy do neba nerastú všetko má svoje hranice, na každého príde; na vŕbe nerastie nedostať (ho) hocikde; počuť trávu rásť vidieť neskutočné, nemožné veci; Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (úsl.) obyč. nestojíme o veci, z ktorých nemáme priamy osoh.
2. (o ľuďoch, najmä mladých) prežívať niekde detstvo; vyrastať, dospievať: Od malička rástli vedno. (Tim.) Rástol som v tvrdom ponížení. (Heč.) Hodní chlapci musia rásť v tej biednej Orave. (Jégé); rásť ako vŕba pri potoku vyrastať voľne, bez dozoru, bez výchovy;
3. (o rastlinách) vyskytovať sa na určitom mieste, tvoriť porast, rodiť sa: pomaranče u nás nerastú; Medzi skalami rástla materina dúška a miestami červenel sa zrelý chutný truskavec. (Vaj.)
4. zväčšovať sa, množiť sa, zosilňovať sa, pribúdať čo do počtu, intenzity, objemu, stupňovať sa: stavba rastie, výroba rastie; zástup, hluk, vrava, hlas rastie; za kapitalizmu nezamestnanosť rastie; smelosť, odvaha, zúfalstvo, strach, napätie, nespokojnosť, starosť, radosť, obdiv, sympatia rastie; dlh rastie; Rieka len rastie a rastie (Janč.) pribúda v nej vody. Náš oddiel začal rásť (Tomašč.) začal sa zväčšovať čo do počtu. Teší ma, že s rokmi vaša múdrosť rastie (Jégé) stávate sa múdrejšími. Zlata niť riastla do dĺžky. (Jil.)
● hovor. niečo rastie niekomu pod rukami (pod rukou) darí sa: Ako sa vtedy tešila, keď videla, že mu práca rastie pod rukou. (Zúb.); rásť ako huby po daždi rýchlo sa množiť; Plány rástli ako huby po daždi. (Vaj.)
5. vzmáhať sa, zveľaďovať sa, získavať na hodnote, význame: hospodárstvo, majetok, mesto, podnik rastie; socialistický systém rastie a prospieva; význam štatistiky rastie; vplyv niekoho rastie; Rásť bude táto zem, odetá do nevädzí. (Rúf.) Budeme rozprávať, ako svet nový rastie z ľudskej lásky. (Lajč.)
● r. v očiach niekoho získavať u niekoho väčšiu vážnosť;
6. priaznivo sa vyvíjať, zdokonaľovať sa; vyrastať: umelecky, herecky, vedecky, kultúrne r.; politicky r.; odborne, duševne r.; Cítil, že v tomto chlapcovi rastie haviar nového typu. (Hor.)
rast, -u m.
1. prirodzené zväčšovanie a zosilňovanie organizmu al. jednotlivých orgánov: r. dieťaťa, stromu, rastlín, vlasov, organizmu; čas r-u, os r-u; Rast pekného tela (bol) podlomený. (Fig.)
2. telesné rozmery človeka al. zvieraťa (čo do výšky), postava, vzrast: Dokázal, že aj keď je rastom malý, nezahanbí sa za ostatnými. (Mor.) Bol to živý, tridsaťpäťročný mládenec, rastom drobný. (Vaj.); kravička s peknou hlávkou a nízkeho rastu (Ondr.);
3. pribúdanie čo do počtu, rozmeru, rozmach, rozvoj: r. priemyslu, výroby; r. produktivity práce; hospodársky r.; r. nezamestnanosti v USA; r. demokratického hnutia;
4. zdokonaľovanie v procese vývoja, napredovanie: básnický, politický, rozumový, odborný, umelecký, duchovný r.; r. talentu, schopností, r. kultúrnej úrovne;
5. postupné zosilnenie, zosilňovanie, vzostup: r. vplyvu (strany), r. revolučného uvedomenia más; r. mierového hnutia;
rastový príd. týkajúci sa prirodzeného zväčšovania, zosilňovania organizmu al. jednotlivých orgánov: r-é látky podporujúce rast; r. vitamín; r. hormón majúci vplyv na rast; r-é obdobie, r-é podmienky; r-á porucha pôsobiaca na vývoj organizmu